Charles de Foucauld
Štát pôsobenia	Alžírsko
Biografické údaje
Narodenie	15. september 1858 Štrasburg, Francúzsko
Úmrtie	1. december 1916 (58 rokov) Tamanrasset, Alžírsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Rád cisterciánov prísnej observancie
Kňaz
Kňazská vysviacka	jún 1901
Svätec
Blahorečenie	13. november 2005 Bazilika svätého Petra, Vatikán kardinál José Saraiva Martins
Kanonizácia	15. máj 2022 Námestie svätého Petra, Vatikán pápež František
Odkazy
Charles de Foucauld
Francúzsky portál  Biografický portál

Hrob Charlesa de Foucauld, El Meniaa, Alžírsko

Charles Eugene Vicomte de Foucauld de Pontbriand (* 15. september 1858, Štrasburg, Francúzsko – † 1. december 1916, Tamanrasset, Alžírsko) bol francúzsky kňaz a mních.

Životopis

Narodil sa v aristokratickej rodine vikomtov de Foucauld. V roku 1876 nastúpil na známu Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste Sétif, ale v roku 1882 armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).

O rok nato sa po štúdiu arabčiny a hebrejčiny vydal preoblečený za Žida na vedeckú expedíciu do Maroka, v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil islam a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v „ustavičnej prítomnosti Boha“. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele Reconnaissance au Maroc, ktoré vyšlo v roku 1888. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v celibáte.

Koncom roku 1888 sa vydal na štvormesačnú púť do Palestíny. V januári 1890 vstúpil do trapistického kláštora Panny Márie Snežnej v Ardèche a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do sýrskeho trapistického kláštora v Cheikhlé, kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku 1896 odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku 1897 bol zbavený svojich rehoľných sľubov.

Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do Jeruzalema. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.

V roku 1900 zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni 1901 vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v západosaharskej oáze Beni-Abbes neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať tuaregské kmene – v roku 1905 sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak Louis Massignon.

V decembri 1916 ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.

13. novembra 2005 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného mučeníka. 27. mája 2020 Vatikán oznámil, že na príhovor blahoslaveného Charlesa de Foucaulda bol pripísaný zázrak.^[1] Za svätého ho vyhlásil pápež František 15. mája 2022 v Ríme.

Bibliografia

• Foucauld, Charles de. Reconnaissance au Maroc, 1883-1884. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
• Foucauld, Charles Eugène de. Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
• Foucauld, Charles de. Poésies touarègues. Dialecte de l'Ahaggar. Paris: Leroux, 1925.
• d'Ors, Pablo. "El olvido de sí." Valencia: PRE-TEXTOS, 2013. - biografia Charlesa de Foucauld

Referencie

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Charles de Foucauld
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Foucauld

Externé odkaz

• Stránky spirituality Charlesa de Foucauld
• Stránky spirituality Charlesa de Foucauld
• Stránka o Charlesovi de Foucauld
• Krátky životopis Charlesa de Foucauld