A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chlorid horečnatý | |||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | MgCl2 MgCl2 • 6 H2O | ||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | biele kryštáliky alebo prášok | ||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 95,2 u (bezvodý) 203,3 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 95,211 g/mol (bezvodý) 203,303 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 708 °C (bezvodý) 117,2 °C (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 1 412 °C | ||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 2,325 g/cm³ (25 °C) 2,316 g/cm³ (30 °C) 1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát) 1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: Bezvodý 52,9 g/100 ml (0 °C) 53,8 g/100 ml (10 °C) 54,8 g/100 ml (20 °C) 55,5 g/100 ml (25 °C) 56 g/100 ml (30 °C) 58 g/100 ml (40 °C) 61,3 g/100 ml (60 °C) 65,8 g/100 ml (80 °C) 73 g/100 ml (100 °C) Hexahydrát 282,43 g/100 ml (0 °C) 304,35 g/100 ml (20 °C) 403,72 g/100 ml (60 °C) 578,29 g/100 ml (80 °C) 895,56 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 15,5 g/100 ml (0 °C) 16 g/100 ml (20 °C) 17,8 g/100 ml (40 °C) 20,4 g/100 ml (60 °C) 16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Etanol 3,6 g/100 ml (0 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C) 10 g/100 ml (40 °C) 15,9 g/100 ml (60 °C) 5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát) Pyridín 1,28 g/100 ml (0 °C) 1,06 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 417 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||
Entropia varu | 1 440 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||
Entropia rozpúšťania | -1 595 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | −641,8 kJ/mol (bezvodý) −2 499,6 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 89,9 J K−1mol−1 (bezvodý) 366 J K−1 mol−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | −592,5 kJ/mol (bezvodý) −2 115,6 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,747 J K−1 g−1 (bezvodý) 1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7786-30-3 (bezvodý) 7791-18-6 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 232-094-6 | ||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | OM2975000 | ||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid horečnatý (MgCl2) je biela, hygroskopická látka, ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl2•x(H2O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka.
Použitie
- Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
- Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.
V niektorých krajinách (napríklad v Česku a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.[1]
Výroba
Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:
- Mg(OH)2 + 2 HCl → MgCl2 + 2 H2O
ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:
- Mg + Cl2 → MgCl2
Podobné látky
- Bromid horečnatý
- Fluorid horečnatý
- Jodid horečnatý
- Chlorid bárnatý
- Chlorid berýlnatý
- Chlorid rádnatý
- Chlorid strontnatý
- Chlorid vápenatý
Referencie
- ↑ Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid horečnatý
Literatúra
- Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
- GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šelak
Žltá 2G
Žltá SY
Β-Kryptoxantín
Acesulfám draselný
Acetanhydrid
Aktívne uhlie
Amarant
Amoniak
Anoxomer
Antokyán
Argón
Aspartám
Bentonit
Benzoan sodný
Benzoylperoxid
Benzylalkohol
Betakarotén
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Brilantná zelená BS
Bután
Celulóza (organická látka)
Chlór
Chlorid amónny
Chlorid cínatý
Chlorid draselný
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Chlorofyl
Citrát trisodný
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogéncitrát sodný
Dihydrogencitrát vápenatý
Dihydrogenfosforečnan sodný
Dusík
Dusičnan draselný
Dusičnan sodný
Dusitan sodný
Erytorban sodný
Etanol
Etylacetát
E číslo
Flavínmononukleotid
Flavoxantín
Glutaman sodný
Glycín
Glycerol
Hélium
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexametyléntetraamín
Hliník
Hydrogéncitrát sodný
Hydrogénsíran sodný
Hydrogénuhličitan sodný
Hydrogencitrát vápenatý
Hydrogenfosforečnan vápenatý
Hydrogensíran draselný
Hydrogenvínan draselný
Hydroxid draselný
Hydroxid sodný
Hydroxid vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Karagén
Karamel
Karmín
Karotén
Kyselina adipová
Kyselina askorbová
Kyselina benzoová
Kyselina chlorovodíková
Kyselina citrónová
Kyselina erytorbová
Kyselina fumarová
Kyselina glutámová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina mliečna
Kyselina mravčia
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Kyselina sírová
Kyselina sorbová
Kyselina trihydrogenfosforečná
Kyselina vínna
Kyslík
Lanolín
Manitol
Metylpropán
Mliečnan sodný
Mravčan amónny
Mravčan vápenatý
Niacín
Octan sodný
Oxidy dusíka
Oxid chloričitý
Oxid dusný
Oxid horečnatý
Oxid kremičitý
Oxid siričitý
Oxid titaničitý
Oxid uhličitý
Oxid vápenatý
Pektín
Propán
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Riboflavín
Sépiolit
Síran amónno-hlinitý
Síran amónny
Síran draselný
Síran draselno-hlinitý
Síran meďnatý
Síran sodný
Síran vápenatý
Sorban draselný
Sorbitol
Striebro
Sukralóza
Talk
Tartrazín
Tetracyklín
Tiosíran sodný
Trietylcitrát
Uhličitan železnatý
Uhličitan draselný
Uhličitan horečnatý
Uhličitan sodný
Uhličitan vápenatý
Vermikulit
Vodík
Zlato
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk