Chrám svätej Barbory

Sieťová rebrová klenba presbytéria

Chrám svätej Barbory je trojloďový gotický kostol v meste Kutná Hora.

Dôvod jeho výstavby je unikátny. Chrám totiž nebol postavený na popud niektorej cirkevnej inštitúcie, napríklad kapituly či pre bohoslužobné potreby farnosti, ale bol od začiatku zamýšľaný ako veľká reprezentatívna stavba iniciovaná bohatými kutnohorskými mešťanmi. Podľa kánonického práva mal chrám pôvodne status obyčajnej kaplnky. Architektonicky ale konkurovala Pražskej katedrále. Vyjadruje dobové napätie medzi Prahou a Kutnou Horou a tiež medzi Kutnou horou a Sedleckým kláštorom, na ktorého pozemku bolo mesto vybudované a pod ktorý, hoci bolo mestom kráľovským, podliehalo. Preto bol chrám vybudovaný za mestskými hradbami na pozemku Pražskej kapituly.

Historické dáta

Stavba chrámu začala v roku 1388, podľa niektorých prameňov mala táto stavba mať dvojnásobnú dĺžku lode než má súčasný chrám. Stavba prebiehala v niekoľkých etapách a do značnej miery súvisela s prosperitou strieborných kutnohorských baní. Práce na chráme boli definitívne zastavené v roku 1558, pričom bol chrám na západe uzavretý len provizórnou stenou.

Nasledujúce zásahy mali len udržiavací charakter. V roku 1626 bol chrám odovzdaný jezuitom, ktorí vedľa neho vybudovali internát. Po požiari kostola urobili barokové úpravy, najmä vybudovali barokový krov.

Medzi rokmi 1884 a 1905 bola na popud miestneho archeologického spolku Vocel vykonaná puristická rekonštrukcia, pri ktorej bola budova nielen obnovená, ale aj predĺžená o jednu okennú os k západu, kde bolo vybudované nové neogotické priečelie. Barokový krov bol nahradený krovom v podobe trojice gotizujúcich stanových striech, ktoré pravdepodobne zhruba odpovedajú pôvodnému gotickému riešeniu.

Architekti a priebeh výstavby

Prvým projektantom a staviteľom chrámu bol Ján Parler, syn staviteľa Svätovítskej katedrály Petra Parlera. Jan Parler vystaval najstaršiu časť chrámu s vencom obvodových kaplniek podľa vzoru francúzskych katedrál. Pôvodne budované trojlodie bolo čoskoro rozšírené o široké vonkajšie lode, ale s príchodom husitských vojen bola stavba prvý raz na šesťdesiat rokov prerušená. Práce na chráme boli znovu obnovené v roku 1482, najprv tu pracovali miestni stavitelia, ktorí pokračovali v intenciách zakladateľa stavby Jána Parlera.

Od roku 1489 až do svoje smrti v roku 1506 pracoval na dostavbe chrámu Matěj Rejsek. Ten dostaval chór, v ktorom urobil trifórium, zónu bazilikálnych okien, bohatú sieťovú rebrovú klenbu (dokončená 1499) a tiež príslušnú časť vonkajšieho oporného systému. Stavebné zásahy Mateja Rejska sú charakteristické uplatnením množstva veľmi bohatého neskorogotického dekoru.

Aby bolo možné chrám používať, bolo potrebné najmä dokončiť bazilikálne prevýšenú hlavnú loď. Príchod rešpektovaného architekta Benedikta Rejta v roku 1512 však znamenal radikálnu zmenu. Rejt okrem hornej časti hlavnej lode vybudoval ešte dve zhodne vysoké bočné lode, ktoré sa nad zónou medzilodných arkád otvárajú do hlavnej lode vo forme empor. Vo svoje podstate tak vznikol nad pôvodnou časťou chrámu nový, neskorogotický halový kostol, zaklenutý rebrovou klenbou silne presvetlený množstvom rozmerných okien. Ilúziu „kostola nad kostolom“ ešte zdôraznilo nezvyčajné umiestnenie oltárov aj na druhom podlaží kostola.

Riešenie monumentálnej klenby nadväzuje na riešenie klenby Vladislavskéj sály Pražského hradu. Kutnohorská klenba je vo svojom rozvrhu bohatšia a motívovo rozvíja základný vzorec klenby pražskej. Pre barokovú architektúru je veľmi dôležité to, že túto klenbu zrejme videl Jan Santini pred začatím barokovej obnovy cisterciánskeho kláštorného kostola v neďalekom Sedlci.

Podľa Rejtovho projektu sa stavalo i po jeho smrti v roku 1534, ale s postupným poklesom ťažby striebra opäť dochádzali finančné zdroje, a tak boli v roku 1558 práce definitívne zastavené bez vybudovanie poslednej časti súlodia, pravdepodobne v rozsahu ďalších 4 až 6 klenbových polí.

Výzdoba chrámu

V presbytériu je umiestnené neskoro gotické pastofórium pochádzajúce z dielne Mateja Rejska z doby okolo roku 1510. Chórové lavice sú zdobené rezbami rezbára majstra Jakuba Nymburského z rokov 1480 – 1490.

Pozoruhodné a ojedinelé v českom stredovekom umení sú dochované neskorogotické fresky s banskou tematikou v niektorý kaplnkách (Hašplířska kaplnka). V Mincovnej kaplnke je na stenách znázornená stredoveká technika razenia mincí. Najunikátnejšia je však maliarska výzdoba Smíškovskej kaplnky (1485 – 1492) zobrazujúca typologicky pojaté scény Kráľovná zo Sáby prichádza ku kráľovi Šalamúnovi, Trajánov súd, Videnie Tiburtskej Sybily a Ukrižovanie. V spodnej časti kaplnky dopĺňa tieto výjavy ešte pozoruhodná maľba „litterati“ znázorňujúca prípravu liturgického náčinia k bohoslužbe. Autor tejto maľby bol nielen veľmi schopný tvorca, ale bol i dobre poučený o súdobej talianskej maliarskej škole.

Galéria

• 

  Celkový pohľad

• 

  Neogotické priečelie z konca 19. storočia

• 

  Detail sochárskej výzdoby

• 

  Vonkajší oporný systém

• 

  Vonkajší oporný systém

• 

  Priehľad do klenby Benedikta Rejta

• 

  Nočný pohľad

• 

  Chrlič

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Barbory

Externé odkazy

• Fotogaléria
• http://chramsvatebarbory.cz – Web chrámu sv. Barbory (po česky)

Súradnice: 49°56′42″S 15°15′49″V / 49,944897°S 15,263508°V / 49.944897; 15.263508

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrám svaté Barbory na českej Wikipédii.