A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Christo Botev | |
bulharský učiteľ, vydavateľ, básnik a revolucionár | |
Narodenie | 6. január 1848 Kalofer, Bulharsko |
---|---|
Úmrtie | 1. jún 1876 (28 rokov) Vola, Bulharsko |
Rodičia | Botjo Petkov Ivanka Boteva |
Manželka | Veneta Minčeva-Vezireva (1875 – |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Christo Botev (plné texty diel autora) |
Commons | Christo Botev |
Christo Botev (bulh. Христо Ботьов Петков; * 6. január 1848, Kalofer, Bulharsko – † 1. jún 1876, Vola) bol bulharský učiteľ, vydavateľ, básnik a revolucionár.
Život
Narodil sa v dedine Kalofer na severe plovdivskej oblasti. Jeho otec – Botjo Petkov - bol učiteľ a osvietený vydavateľ.
Do svojho najstaršieho syna vkladal veľké nádeje. Po skončení malomeštianky v jeho rodnej dedine ho otec s pomocou Najdena Gerova, ruského vicekonzula v Plovdive, poslal na štúdiá do ruskej Odesy (1863 – 1865), kde sa Christo zapísal do gymnázia ako študent diaľkového štúdia.
V roku 1863 ho odtiaľ kvôli nedorozumeniam s učiteľmi vyhodili. Pokúšal sa dostať na Odeskú univerzitu, ale neúspešne. Počas svojho pôsobenia v Rusku spoznával idey poľských a ruských revolucionárov. Koncom roka 1866 chvíľu pracoval ako učiteľ v dedine Zadunaevka.
Na jar roku 1867 sa nakrátko vrátil do Kaloferu, keďže jeho otec chorľavel a rodina potrebovala pomoc. V miestnej škole na určitý čas zamestnal ako učiteľ.
Na sviatok svätých Cyrila a Metoda (24. mája) v roku 1867 vystúpil so závažným revolučným prejavom a odvtedy sa do svojej rodnej dediny nikdy nemohol vrátiť.
Rozhodol sa, že bude pokračovať v štúdiách v Odese, ale cestou sa zastavil v rumunskom meste Braila a zamestnal sa v tlačiarenskej dielni u Dimităra Paničkova (1867 – 1868).
V podmienkach zvýšeného revolučného napätia začal prekladať a písať svoju prvú knihu Първи поетически опити – проза и стихотворения (Prvé literárne pokusy – próza a poézia). Jeho kniha však nebola publikovaná.
Pridal sa k družine vojvodu Želja a pokúsil sa s ním prejsť do Bulharska. Vojvoda bol však spolu so svojou družinou zatknutý. Z tohto obdobia (1868) pochádza jeho známa báseň На прощаване (Pri rozchode).
V nasledujúcom roku sa stal členom divadelnej skupiny pod vedením Dobriho Vojnikova. Odišiel s ňou do Bukurešti, kde si podal prihlášku na lekársku univerzitu. Problémom boli však znova nedostatočné prostriedky. Stále viac sa angažoval v národno-revolučných plánoch bulharských emigrantov.
V roku 1869 bol učiteľom v ukrajinskom meste Izmail v odeskej oblasti. O dva roky neskôr (10. júna 1871) v Braile založil a začal redigovať svoje prvé noviny Дума на българските емигранти (Slovo bulharských emigrantov), ktoré vychádzali celý rok (vyšlo z nich 5 čísel).
V roku 1872 sa dostal do väzenia. Príčiny jeho zatknutia sa interpretujú rôzne. Podľa Botevovho mladšieho brata Kirila sa dostal do väzenia kvôli úniku „Revolučného katechizmu“ autorov Michaila Alexandriviča Bakunina (1814 – 1876) a Sergeja Gennadieviča Nečajeva (1847 – 1882), avšak podľa Ljubena Karavelova to bolo kvôli krádeži revolverov. Z väzenia sa Botev dostal za pomoci Karavelova a Cenoviča.
Po prepustení z väzenia pracoval ako novinár u Karavelova a publikoval v jeho novinách Свобода (Sloboda) a Независимост (Nezávislosť). V roku 1873 redigoval svoje vlastné noviny Будилник (Budík), do ktorých písal satirické poviedky ilustrované poľským umelcom a ilustrátorom Henrykom Dembickým. Z týchto novín vyšli tri čísla.
V decembri 1874 redigoval noviny Знаме (Vlajka). Na ich stránkach sa prezentoval ako jeden z ideológov povstania a slobody. V tom istom roku sa stal členom Bulharského revolučného hlavného výboru, avšak kvôli častým konfliktom o rok neskôr na post člena dočasného bulharského revolučného výboru abdikoval.
Po tom ako Karavelov založil Spoločnosť užitočných vedomostí sa cesty Boteva a Karavelova rozdelili. V júli roku 1875 sa Botev oženil s Venetou Minčeva-Vezireva a spolu s jej synom z prvého manželstva žili v prenajatej tlačiarenskej dielni.
Tesne predtým ako sa vrátil späť do Bulharska stihol vydať iba jedno číslo novín Нова България (Nové Bulharsko) (25. mája 1876). V jednom z článkov opisuje udalosti z revolučných dní:
„ | Podľa pôvodného plánu mala družina prejsť cez Dunaj pri meste Orjachovo. Veliteľom družiny mal byť Filip Totju, ten sa však v poslednej chvíli tohto postu vzdal, a tak som ho nahradil ja... Na druhý deň sa nám podarilo obsadiť poštovú loď Radecki, plávajúcu pod rakúsko-uhorskou zástavou. Bolo to neočakávané predstavenie. Kapitán lode Dagobert Engelder bol zbavený funkcie kapitána nemeckým nariadením, ktoré ho zbavilo akejkoľvek zodpovednosti za loď, a tak sa loď dostala pod kontrolu povstalcov. | “ |
Botev z lode posielal telegramy do celého sveta a prosil o podporu v boji za slobodu bulharského národa. Odpoveďou im bolo, že „európske národy a vlády podajú pomocnú ruku bulharskému národu“. Sila slova sa však musí odzrkadliť aj v činoch. Sľúbená pomoc neprišla, a tak Botevovu družinu pri meste Kozloduj zajala dňa 17. mája 1876 turecká vojenská loď. Bulharskí povstalci nenašli podporu u miestneho obyvateľstva. Po niekoľkých dňoch bojov bola družina porazená a Christo Botev bol zabitý 20. mája 1876 na vrchu Vola.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christo Botev
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk