Collatio legum Romanarum et Mosaicarum (iné názvy pozri nižšie) je zbierka rímskeho a židovského starozákonného práva v tzv. mojžišových knihách. Zostavil ju v latinčine židovský alebo kresťanský autor niekedy medzi rokmi 390 až 438 v Itálii, azda v Ríme. Zbierka má komparatívny charakter a snaží sa preukázať súlad medzi normami rímskeho a starozákonného práva.^[1][2] Zachovala sa v troch rukopisoch objavených v 16. storočí.^[3] Z hľadiska chronológie rímskeho práva ide o dielo z poklasického obdobia.^[4]

• zaužívaný názov: Collatio legum Romanarum et Mosaicarum (niekedy písané ako Mosaicarum et romanarum legum collatio, v preklade: Porovnanie rímskych a mojžišovských zákonov^[5] alebo Porovnania Mojžišových a rímskych zákonov^[6])
• názov diela v rukopisoch: Lex Dei, quam praecepit dominus ad Moysen^[3][7], odtiaľ aj pomenovanie: Lex Dei^[2] (v preklade: Boží zákon)^[5]
• citačná skratka Coll.^[2]

Zostavovateľ diela je neznámy. Pochádzal zrejme zo židovského alebo kresťanského prostredia. Mal určité, možno odborné, znalosti rímskeho práva.^[1] Najjednoduchšou sa javí hypotéza, že autorom bol kresťanský právnik, ktorý svojim pohanským kolegom demonštroval, že kresťania mali právnu tradíciu kompatibilnú a staršiu ako Rimania.^[2] Edoardo Volterra dávnejšie zastával názor, že autor bol Žid, ktorý chcel dokázať prioritu a nadradenosť Mojžišovho učenia nad rímskym právom. Tento názor sa ujal v židovskom prostredí.^[7]

Prítomnosť jediného zákona cisára Teodózia I. z roku 390 (Coll. 5,3; líši sa od neskoršej verzie v CT 9,7,6), naznačuje, že dielo bolo pravdepodobne napísané v Ríme alebo Itálii krátko po roku 390. Niekedy však bolo argumentované, že dielo vzniklo v 4. storočí a neskôr bolo dopĺňané.^[2] Encyclopaedia Judaica tvrdí, že dielo vzniklo medzi rokmi 294 až 313.^[7]

Collatio pozostáva zo šestnástich titulov, v ktorých sa nachádzajú ustanovenia židovského (Mojžišovho) práva zo Starého zákona a k nim sú prirovnávané fragmenty zo spisov rímskych právnikov Gaia, Papiniána, Paula, Ulpiána a Modestina, ako aj niektoré cisárske konštitúcie z Codex Gregorianus a Codex Hermogenianus a jeden zákon cisára Teodóza I. z roku 390.^[3] Biblické pasáže sú prevzaté zo štyroch kníh Pentateuchu (Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium) vo verziách blízkych staršej latinčine a nie textu Vulgáty. Témami, ktorými sa zbierka zaoberá sú napríklad vražda, napadnutie, krutosť voči otrokom, cudzoložstvo, homosexualita, incest, krádež, falošné svedectvo, podpaľačstvo, únos, čarodejníctvo a ďalšie.^[2]

Prvá časť kapitoly je vždy biblická a je uvedená frázou „Moyses dicit“ („Mojžiš hovorí“) alebo „Moyses Dei sacerdos haec dicit“ („Mojžiš, kňaz Boží, hovorí toto“). Po biblickej časti nasledujú časti z diel rímskych právnikov a cisárskych konštitúcií.^[7]

Zostavovateľ chcel porovnaním biblických pasáží o Mojžišovom zákone s výňatkami z rímskych cisárskych konštitúcií a právnických textov preukázať kompatibilitu staršieho zákona v Pentateuchu s rímskym právom. Z diela vyplýva záujem o asimiláciu židovsko-kresťanskej a rímskej kultúry, ktorý v tom čase prevládal. Obsahuje právny materiál rímskeho práva, ktorý sa inde (napr. v Corpus iuris civilis) nezachoval.^[1] Príkladom sú Diokleciánove zákonov o inceste a manichejoch (Coll. 6,4; 15,3).^[2]

• pozri zoznam literatúry v nemeckej mutácii Wikipédie de:Mosaicarum et Romanarum legum collatio

Preklady

• HYAMSON, Moses. Mosaicarum et romanarum legum collatio: With introduction, facsimile and transcription of the Berlin codex. London, New York : H. Frowde, Oxford University Press, 1913. Dostupné online.