René Descartes
Západná filozofia Filozofia 17. storočia
Biografické údaje
Meno	René Descartes
Narodenie	31. marec 1596 La Haye, Francúzsko
Úmrtie	11. február 1650 (53 rokov) Štokholm, Švédsko
Dielo
Škola/tradícia	karteziánstvo, racionalizmus
Oblasť záujmu	metafyzika, epistemológia, veda, matematika
Význačné myšlienky	Cogito ergo sum, metóda pochybovania, karteziánska sústava súradníc, karteziánsky dualizmus, ontologický argument pre existenciu Boha; považovaný za zakladateľa novovekej filozofie
Ovplyvnený Platón, Aristoteles, Alhazen, Averroes, Avicenna, Al-Gazzálí, Anselm, Sv. Augustín, Tomáš Akvinský, Occam, Suarez, Mersenne, Sextos Empirikos, Michel de Montaigne, Duns Scotus
Ovplyvnil Spinoza, Hobbes, Arnauld, Malebranche, Pascal, Locke, Leibniz, More, Kant, Husserl, Brunschvicg, Žižek, Chomsky, Stanley, Dirck Rembrantsz van Nierop
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	René Descartes (plné texty diel autora)
	René Descartes (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch. Hlboko ovplyvnil celú novovekú vedu.

Postupom od metodického pochybovania k nepochybnému Cogito ergo sum (Myslím, teda som) začal obrat k subjektu, k vlastnej filozofii Ja. Descartes sa tým stal predovšetkým priekopníkom v oblasti kritiky poznania.

Descartes začína s bezprostredne danou subjektívnou skúsenosťou jednotlivca.

Jeho cieľom bolo založiť jednotnú vedu na matematickej báze. Descartes rozpracoval metódu získavania vedeckých poznatkov alebo racionálne zdôvodneného názoru: išlo tu o heuristickú metódu alebo výskumnú techniku (ars inveniendi = umenie objavovať), ktorá spočíva v postupnosti krokov zameraných na riešenie bádateľských problémov (v matematike, prírodných vedách, náboženstve i etike). Táto Descartova metóda kombinuje analýzu a syntézu, pričom analýza predstavuje rozklad problému alebo zložitého predmetu na jeho najmenšie, intuitívne rozoznateľné súčasti a syntéza ho rekonštruuje pomocou prísne logických operácií (dedukcie). Sledujúc pravidlá tejto metódy, Descartes hľadá posledné, základné, večné pravdy. Existencia týchto právd je podľa Descarta daná pravdugarantujúcim bohom (veracitas Dei). Sú však vlastnosti tohto boha nepochybné? V čom môže spočívať istota môjho poznania? Descartes radikalizoval svoju skepsu (pochybovanie) až k - podľa neho - nepochybnému, evidentnému východisku, ktoré sformuloval vo vete, ktorú by sme po slovensky mohli vyjadriť takto: Myslím, teda som (Cogito, ergo sum).

Rozmanitosť vecí - častí celku nie je podla Descarta (podobne ako podľa atomistov) výsledkom kvalitatívnych zmien. Ich kvalitatívnu rozmanitosť chápe ako výraz kvantitatívnej mnohotvárnosti. Preto napr. zviera chápal ako mechanický stroj.

V matematike zaviedol pojem premennej, funkcie, sústavu súradníc (tzv. karteziánsku) a založil analytickú geometriu.

Zomrel vo veku 53 rokov na zápal pľúc.

Diela

• Svet, alebo traktát o svetle – vznikalo v rozmedzí rokov 1622–1632 vyšlo až 1664
• Rozpravy o metóde
• Meteory
• Dioptrika
• O človeku
• Princípy filozofie
• Meditácie o prvej filozofii
• Vášne duše
• Listy Alžbete Falckej

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o René Descartes
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému René Descartes

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj

• Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1975.