Diaľnica M1
Základné údaje
Správca	Állami Autópálya Kezelő Zrt. (štát)
Výstavba	1964-1996
Celková dĺžka	172 km
v prevádzke	172 km
Štát	Maďarsko
Župa	Budapešť, Peštianska župa Stoličnobelehradská župa Komárňansko-ostrihomská župa Rábsko-mošonsko-šopronská župa
Rozšírenia	3+3: 7 km
Výjazdy	26 (v prevádzke)
Križovatky	4 (v prevádzke)
M0 pri obci Kisigmánd
Objekty na trase
(0)  Budapest prechod z/na Peáž s (5)  Budapest-Budaörsi út/Balatoni út Budaörs Budaörs (5)  Budapest-Gazdagrét, Őrmező (7)  Budapest-Gazdagrét, Budaörs (9)  Budaörs-kelet, Bevásárlóközpont (smer Budapešť) (10)  Budaörs-centrum, Bevásárlóközpont Budaörs (11)  Törökbálint-DEPO, Budaörs-nyugat Bevásárlóközpont (12)  Budaörs (14)  Törökbálint, Budakeszi (16)  Törökbálint (18)  Biatorbágy (smer Budapešť) (22)  Biatorbágy-Üzleti park, Páty Sasfészek (26)  Herceghalom, Zsámbék Zsámbék (39)  Bicske Óbarok Harkályos (56)  Tatabánya-Óváros Turul (61)  Tatabánya-centrum Remeteség (67)  Tata Grébics Igmánd (85)  Kisbér, Komárom (94)  Ács, Bábolna Bábolna (101)  Böny, Gönyű, Nagyszentjános (107)  Győr-Iparterület (112)  Győr-Győrszentiván (115)  Győr-Szabadhegy (119)  Győr-Nádorváros Arrabona (123)  Győr-Ménfőcsanak, Győr-Marcalváros (129)  Győr-nyugat (v budúcnosti ) Börcs (142)  Lébény, Mecsér Lébény Hanság Lajta (160)  Mosonmagyaróvár (162)  Mosonmagyaróvár-dél Moson (166)  Levél (len výjazd smer Bratislava a nájazd smer Budapešť) (168)  Hegyeshalom-kelet (171)  Hegyeshalom-Bevásárlóközpont Hegyeshalom (v smere do Rakúska len parkovisko) (172)  Hegyeshalom-Nickelsdorf Pokračuje ako    Vo výstavbe  V pláne

Diaľnica M1 (maď. Autópálya M1, M1-es autópálya) je 172 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, ktorá začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje západným smerom cez mestá Tatabánya a Győr až na rakúsku štátnu hranicu pri obci Hegyeshalom. Po celej dĺžke diaľnice je vedená európska cesta 60 a na úseku Budapešť-Levél (medzi križovatkami s M0 a M15) aj E65 a E75.

Diaľnica M1 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964. Po vyše tridsiatich rokoch, v roku 1996, bol dokončený posledný chýbajúci úsek pri pohraničnej obci Hegyeshalom. Úsek medzi Győrom a rakúskou hranicou, ktorý bol postavený v prvej polovici 90. rokov bol prvým, ktorý bol financovaný pomocou súkromného kapitálu.

Význam diaľnice výrazne vzrástol po páde železnej opony a v súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie v krajine. Priemerná denná hustota dopravy na M1 sa pri Budapešti pohybuje okolo 100 tisíc vozidiel, pri Győre je to približne 30 tisíc vozidiel^[1][2].

Výstavba diaľnice M1 začala v roku 1964 pri budapeštianskom predmestí Törökbálint. Išlo o 12 km dlhý úsek, ktorý je spoločný pre diaľnice M1 a M7. V polovičnom profile ho sprejazdnili v roku 1977 a úplne bol dokončený o rok neskôr.

Ešte v roku 1975 bol otvorený úsek medzi Tatabányou a obcou Kisbér v polovičnom profile a v roku 1977 bol tento úsek predĺžený až po Győr. V roku 1979 bol v polovičnom profile sprejazdnený štvorkilometrový úsek medzi križovatkami s M7 a M0. Dobudovaný bol až o dva roky.

V roku 1982 otvorili úsek medzi obcou Bicske a mestom Tatabánya. Medzitým sa začal budovať úsek Budapešť-Tatabánya a takisto aj druhý profil už skôr otvoreného úseku Tatabánya-Győr. Výstavba prebiehala počas celých 80. rokov, avšak kopletne dobudovať diaľnicu medzi hlavným mestom a Győrom sa podarilo až po páde socializmu v roku 1990.

Po zmene režimu však tempo výstavby upadlo, najmä kvôli finančným ťažkostiam spôsobeným prechodom z príkazovej na trhovú ekonomiku. Začal sa teda hľadať vhodný súkromný investor, ktorý by dobudoval diaľnicu až na rakúske hranice. 13. apríla 1993 bola podpísaná zmluva medzi štátom a súkromným investorom, ktorý založil spoločnosť Első Magyar Koncessziós Autópálya Rt. (ELMKA). Táto spoločnosť sa zaviazala postaviť 65 kilometrov diaľnice a získala právo prevádzkovať tento úsek po dobu 35 rokov. V roku 1995 bol dokončený obchvat mesta Győr (24 km) a o rok neskôr aj zvyšok cesty po Hegyeshalom.

Spoločnosť začala prevádzkovať túto časť diaľnice, avšak odozva zo strany tlače a verejnosti bola negatívna, najmä kvôli neprimerane vysokému mýtu. Maďarský automotoklub v roku 1998 zažaloval spoločnosť ELMKA za neprimerané poplatky a tento súd sa mu podarilo vyhrať. ELMKA však aj napriek rozhodnutiu súdu poplatky neznížila^[3][4].

Vyhrotená situácia prinútila vtedajšiu vládu odkúpiť späť koncesionárske právo od spoločnosti ELMKA a znížiť tým poplatky za diaľnicu^[5]. Spoločnoť ELMKA následne ukončila svoju činnosť a v roku 2001 zanikla^[6].

Štátna spoločnosť Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő Zrt. v roku 2010 vyhlásila verejné obstarávanie na rozšírenie diaľnice M1 na tri jazdné pruhy v oboch smeroch na úseku medzi križovatkou s M7 (12. km) a výjazdom do mesta Tata (67. km)^[7].

Dôležité diaľničné križovatky na diaľnici M1
		(12)	Budaörs	v prevádzke
		(16)	Törökbálint	v prevádzke
		(107)	Győr-Iparterület	v prevádzke
		(129)	Győr-nyugat	v pláne
		(162)	Mosonmagyaróvár-dél	v pláne
		(166)	Levél	v prevádzke

• 
  M1 pri obci Mocsa
• 
  Neďaleko hranice s Rakúskom
• 
  M1 za Budapešťou smerom na Viedeň
• 
  M1 pri Győri

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica M1 (Maďarsko)

1. ↑ Bezpečnosť na diaľniciach . autopalya.hu, 2007-11-15, . Dostupné online. (maďarsky)
2. ↑ Charakteristika Rábsko-mošonsko-šopronskej župy . www.euroregio.sk, . Dostupné online. (maďarsky)^{[nefunkčný odkaz}
3. ↑ "Neviem, či to máme oslavovať, či nie" . Autó2 Magazin, 1999-08-21, . Dostupné online. Archivované 2008-06-11 z originálu. (maďarsky)
4. ↑ Čakanie vlády . FigyelőNet, 2008. Dostupné online. (maďarsky)
5. ↑ Deväť forintov za kilometer na celej dĺžke M1 . .hu, 1999-04-16, . Dostupné online. Archivované 2008-06-08 z originálu. (maďarsky)
6. ↑ Anomálie mýta na M1 a M3 . www.vezess.hu, 2001-07-24, . Dostupné online. (maďarsky)
7. ↑ Rozšírenie M1 . www.vg.hu, 2010-07-27, . Dostupné online. Archivované 2015-06-01 z originálu. (maďarsky)