A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Základné údaje | ||
---|---|---|
Funkcia | EELV/stredná až ťažká nosná raketa | |
Výrobca | CALT | |
Krajina pôvodu | Čína | |
Výška | 57 metrov | |
Priemer | 5 metrov | |
Hmotnosť | 867 000 kg | |
Počet stupňov | 2 | |
Nosnosť | ||
Náklad na LEO | 25 000 kg | |
Náklad na GTO | 14 000 kg | |
Náklad na prechodovú ku Mesiacu TLI | 8 200 kg | |
História letov | ||
Stav | aktívna | |
Štartovacia rampa | Wenchang | |
Počet štartov | 3 | |
Úspešné štarty | 2 | |
Zlyhania | 1 | |
Prvý štart | 3 November 2016 | |
Významné náklady | 8 t satelit Shijian-20 na GTO | |
Pomocné bloky (alternatíva) | ||
Počet | 4 x CZ-5-300 | |
Motor | 2x YF-100 | |
Ťah | 2 400 kN | |
Špecifický impulz | 300 sekúnd | |
Doba funkcie | 180 sekúnd | |
Palivo | LOX/RP-1 | |
Prvý stupeň – CZ-5-500 | ||
Motory | 2 x YF-77 | |
Ťah | 1 020 kN SL / 1 400 kN Vac | |
Špecifický impulz | 310 sekúnd | |
Doba funkcie | 480 sekúnd | |
Palivo | LOX/LH2 | |
Druhý stupeň – CZ-5-HO | ||
Motory | YF-75D | |
Ťah | 177 kN | |
Špecifický impulz | 442 sekúnd | |
Doba funkcie | 700 sekúnd | |
Palivo | LOX/LH2 | |
Tretí stupeň - YZ-2 | ||
Motory | 2 x YF-50D | |
Ťah | 6,5 kN | |
Špecifický impulz | 316 sekúnd | |
Doba funkcie | 1105 sekúnd | |
Palivo | N2O4/UDMH | |
Dlhý pochod 5 (Čchang-čeng 5; čín. 长征 5 – pchin-jin: Chángzhēng 5 – skr. CZ-5; angl. Long March-5 – skr. LM-5) je čínsky kozmický nosič na vynášanie ťažkých nákladov vyvinutý v Čínskej akadémii kozmických technológií (China Academy of Launch Vehicle Technology CALT). CZ-5 je prvý čínsky nosič navrhnutý od základov pre používanie nehypergolických kvapalných palív. V súčasnosti sa plánujú dve konfigurácie nosiča CZ-5; s maximálnymi užitočným nákladom ~ 25 000 kg na LEO a ~ 14 000 kg na GTO.[1] Dlhý pochod 5 zhruba zodpovedá schopnostiam amerických nosičov EELV, ako je Delta IV Heavy.
Pri svojom prvom štarte z kozmodrómu Wen-čchang 3. novembra 2016 vyniesla CZ-5 užitočné zaťaženie na málo optimálnu, ale realizovateľnú obežnú dráhu.[2] Druhý štart 2. júla 2017 zlyhal v dôsledku problému s motorom prvého stupňa.
História
Od roku 2010 predstavuje program Dlhý pochod 15–25% všetkých vesmírnych štartov na celom svete. Jeho vývoj udržiava rastúci domáci dopyt.
Po dvoch desaťročiach štúdií uskutočniteľnosti v roku 2007 čínska vláda schválila vývoj rakety Dlhý pochod 5. Mala byť vyrobená v zariadení v pobrežnom meste Tiencin neďaleko Pekingu. V roku 2008 sa predpokladalo, že prvý štart rakety Dlhý pochod 5 sa uskutoční vo Wen-čchangu v najjužnejšej ostrovnej provincii Chaj-nan, kde sa vybuduje nový kozmodróm.
Výroba a testovanie prvej rakety CZ-5 v závode Tchien-ťin bolo dokončené 16. augusta 2016 a krátko nato bola dopravená na kozmodróm na ostrove Chaj-nan.
Vývoj
Hlavným konštruktérom pre raketu CZ-5 bol Lung Le-chao. Hlavným cieľom rakety CZ-5 je splniť požiadavku Číny na vynesenie ťažšieho užitočného zaťaženia pre misie na LEO a GTO na nasledujúcich 20 - 30 rokov. Projekt CZ-5 bol pôvodne ohlásený vo februári 2001, počiatočný vývoj mal začať v roku 2002 a prvé verzie nosiča sa mali uviesť do prevádzky do roku 2008. Financovanie začalo až v roku 2007.
30. októbra 2007 začala výstavba výrobného závodu CZ-5 v oblasti západná TEDA neďaleko novej oblasti Pin-chaj v Tiencine. Výrobné zariadenie bolo vybudované v blízkosti prístavu, aby sa znížili logistické problémy spojené s prepravou rakiet po súši a umožnila sa ľahšia preprava po mori z Tiencinu na kozmodrom Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. Nová výrobná prevádzka by mala mať rozlohu viac ako pol milióna m2 a stála 650 miliónov USD, pričom prvá etapa výstavby bola dokončená do roku 2009. Po dokončení výrobného závodu v roku 2012 má byť schopný dosiahnuť maximálnu produkciu tridsať rakiet CZ-5 ročne. V júli 2012 bol test vyvíjaného motora na LOX/kerozín s ťahom 1 200 kN.[1][3] Nové fotografie CZ-5 a jej testov boli zverejnené v marci 2015.[4]
Prvú raketu CZ-5 odoslali z prístavu Tiencin v severnej Číne 20. septembra 2015 na skúšku (niektoré z testov vykonaných na kozmodróme Wen-čchang zahŕňali nosič aj sondu) plánovanej mesačnej misie Čchang-e - 5. Prvý skúšobný let pôvodne naplánovaný na rok 2014 sa však posunul na rok 2016.
Prvý let
Štart sa mal uskutočniť 3. novembra 2016 10:00 UTC, ale počas prípravy sa zistilo niekoľko problémov týkajúcich sa ventilácie kyslíka a chladenia motorov, čo spôsobilo oneskorenie takmer o tri hodiny. Konečné odpočítavanie bolo trikrát prerušené kvôli problémom s počítačom riadenia letu a sledovacím softvérom.[5] Raketa odštartovala o 12:43 UTC.[6] Podľa internetového blogera na platforme Weibo sa počas letu vyskytol malý problém a raketa umiestnila horný stupeň YZ-2 so satelitom na obežnú dráhu, ktorá bola menej presná, ako sa očakávalo. Trajektóriu však korigoval horný stupeň YZ-2 a užitočné zaťaženie bolo vynesené na požadovanú obežnú dráhu.[6]
Druhý let
Druhý štart 2. júla 2017 mal krátko po štarte problém a let prešiel na alternatívnu trajektóriu. 45 minút po štarte však bolo vyhlásené zlyhanie.[7] Príčinu potvrdil CASC, súvisela s poruchou na jednom z motorov prvého stupňa YF-77.[6]
Motor YF-77 po prepracovaní CASC testovali v roku 2018.[8] Na rakete Dlhý pochod 5 sa v januári 2019 pri testovaní YF-77 vyskytli nové problémy, čo spôsobilo ďalšie oneskorenie. Po opakovanom zrušení a meškaní sa očakáva štart 27. decembra 2019.[9]
Tretí let
Misia Y3 programu Dlhý pochod 5 sa začala 27. decembra 2019 12:45 UTC z Wen-čchang v čínskom Chaj-nane. Po umiestnení 8-tonového komunikačného satelitu Š'-ťien-20 37 minút od štartu na geostacionárnu prechodovú obežnú dráhu CASC vyhlásil misiu za úspešnú.[10] Hmotnosť pri štarte bola 859,8 ton.[11]
Dizajn
Hlavným konštruktérom CZ-5 je Li Tung z Čínskej akadémie kozmických technológií (CALT). Rodina rakiet CZ-5 bude obsahovať tri primárne modulárne centrálne stupne s priemerom 5,2 m (maximum). Celková dĺžka nosiča je 60,5 m a jeho hmotnosť pri štarte je 643 ton; ťah 833,8 ton. Z troch modulárnych centrálnych stupňov a pripútaných stupňov by sa zostavili posilňovače s rôznymi parametrami a priemermi v rozsahu od 2,25 do 3,35 m. Prvý stupeň a pomocné stupne by mali na výber motory, ktoré používajú rôzne kvapalné palivo: motory s ťahom 1 200 kN na LOX/petrolej alebo 500 kN na LOX/LH2. Horná časť by používala vylepšené verzie motora YF-75 .
Vývoj motorov sa začal v rokoch 2000 - 2001 a testovanie začalo v roku 2005 Čínskou národnou vesmírnou agentúrou (CNSA). Verzie oboch nových motorov, YF-100 a YF-77, boli úspešne testované do polovice roku 2007.
Séria CZ-5 môže vyniesť ~ 23 ton užitočného zaťaženia na LEO alebo ~ 13 ton užitočného zaťaženia na GTO (geosynchrónnu prechodovú obežnú dráhu).[12] Nahradí sériu rakiet CZ-2, CZ-3 a CZ-4 a poskytne nové schopnosti, ktoré chýbali predchádzajúcej skupine rakiet Dlhý pochod. Nosič CZ-5 by mal pozostávať z centrálneho stupňa s priemerom 5,0 m a zo štyroch pomocných bočných stupňov s priemerom 3,35 m, ktoré by boli schopné vyniesť užitočné zaťaženie s hmotnosťou ~ 25 ton na obežnú dráhu Zeme (LEO).
Pôvodne sa plánovalo šesť variantov CZ-5,[13][14] ale ľahké varianty sa zrušili v prospech CZ-6 a CZ-7.
V roku 2019 Rusko ponúklo Číne svoju technológiu na vyriešenie súčasných technických problémov kryogénnych motorov Dlhý pochod 5, pretože „Čína naliehavo potrebuje vysokovýkonné raketové motory na kvapalné palivo, v ktorých má Rusko dobrú ponuku,“ uviedol vojenský analytik Čou Čchen-ming.[15]
Technické údaje
Verzia | CZ-5 | CZ-5B |
---|---|---|
boostery | 4 × CZ-5-300, 2 × YF-100 | 4 × CZ-5-300, 2 × YF-100 |
Prvý stupeň | CZ-5-500, 2 × YF-77 | CZ-5-500, 2 × YF-77 |
Druhý stupeň | CZ-5-HO, 2 × YF-75D | - |
Tretí stupeň (voliteľné) | Yuanzheng-2 | - |
Ťah (na hladine mora) | 10 565 KN | 10 565 KN |
Hmotnosť pri štarte | 867 t | 837 t |
Výška | 62 m | 53,66 m |
Užitočné zaťaženie ( LEO 200 km) | - | ~ 25 t |
Užitočné zaťaženie ( GTO ) | ~ 14 t | - |
Referencie: [12][16] |
Verzia | CZ-5-200 | CZ-5-320 | CZ-5-522 | CZ-5-540 |
---|---|---|---|---|
Boostere | - | 2 × CZ-5-200, YF-100 | 2 × CZ-5-200, YF-100; 2 × CZ-5-300, 2 × YF-100 | 4 × CZ-5-200, YF-100 |
Prvý stupeň | CZ-5-200, YF-100 | CZ-5-300, 2 × YF-100 | CZ-5-500, 2 × YF-77 | CZ-5-500, 2 × YF-77 |
Druhý stupeň | CZ-YF-73, YF-73 | SK-5-KO, | CZ-5-HO, 2 × YF-75D | CZ-5-HO, 2 × YF-75D |
Tretí stupeň (nepoužíva sa pre LEO ) | - | CZ-5-HO, YF-75 | - | - |
Ťah (na zem) | 1,34 MN | 7,2 MN | 8,24 MN | 5,84 MN |
Hmotnosť pri štarte | 82 t | 420 t | 630 t | 470 t |
Výška (maximálna) | 33 m | 55 m | 58 m | 53 m |
Užitočné zaťaženie ( LEO 200 km) | 1,5 t | 10 t | 20 t | 10 t |
Užitočné zaťaženie ( GTO ) | - | 6 t | 11 t | 6 t |
Referencie:[17] |
Zoznam štartov
Let č | Dátum (UTC) | Kozmodrom | Horná časť | Náklad | Orbita | výsledok |
---|---|---|---|---|---|---|
Y1 | 3. novembra 2016 </br> 12:43 |
Wen-čchang LC-1 | YZ-2 | Š'-ťien 17 | GEO | úspešná |
Y2 | 2. júla 2017 </br> 11:23 |
Wen-čchang LC-1 | YZ-2 | Š'-ťien18 | neúspešná | |
Y3 | 27. decembra 2019 [9] | Wen-čchang LC-1 | YZ-2 | Š'-ťien 20 | úspešná | |
Y4 | Q4 2020 [18] | Wen-čchang LC-1 | nie | Čchang-e 5, lunárna, návrat vzorky | ||
LM5B Y1 | September 2020 | Wen-čchang LC-1 | nie | Skúšobný let pre posádku kozmickej lode novej generácie | LEO | |
23. júla 2020 | Wen-čchang LC-1 | Mars Global Remote Sensing Orbiter and Small Rover | TMI | |||
2021 | Wen-čchang LC-1 | nie | Tchien-che, základný modul vesmírnej stanice | LEO | ||
2021 | Wen-čchang LC-1 | nie | Wen-tchien, experimentálny modul vesmírnej stanice 1 | LEO | ||
2022 | Wen-čchang LC-1 | nie | Meng-tchien, experimentálny modul 2 vesmírnej stanice | LEO | ||
2024 | Wen-čchang LC-1 | nie | Čchang-e 6, lunárna, návrat vzorky | |||
2024 | Wen-čchang LC-1 | nie | Sün Tchien, vesmírny teleskop | LEO | ||
2024 | Wen-čchang LC-1 | SPORT (Solar Polar Orbit Telescope) | Heliocentrická |
Referencie
- ↑ a b STAFF 2012-07-30T17:44:50Z, SPACE com. China Tests Powerful Rocket Engine for New Booster . Space.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Long March 5 launch fails . SpaceNews.com, 2017-07-02, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DAVID 2013-07-15T12:12:30Z, Leonard. Chinese Rocket Engine Test a Big Step for Space Station Project . Space.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Errymath . . Dostupné online.
- ↑ Sina Visitor System . passport.weibo.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c CLARK, Stephen. China launches Long March 5, one of the world’s most powerful rockets – Spaceflight Now . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CNN, Steven Jiang. Chinese rocket fails after liftoff . CNN, . Dostupné online.
- ↑ China test fires YF-77 rocket engine ahead of return-to-flight of Long March 5 . gb times, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
- ↑ a b 微博 online. m.weibo.cn, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
- ↑ Successful Long March 5 launch opens way for China's major space plans online. SpaceNews.com, 2019-12-27, cit. 2019-12-28. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Shijian 20 - CZ-5 (Y3) - WSLC - December 27, 2019 (12:45 UTC) online. forum.nasaspaceflight.com, cit. 2020-01-03. Dostupné online.
- ↑ a b MENG XIANG. The New Generation Launch Vehicles In China online. Cit. 2019-12-26. Dostupné online.
- ↑ HARVEY, Brian. China in Space: The Great Leap Forward. s.l. : Springer Science & Business Media, 2013-03-27. Google-Books-ID: hZBAAAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4614-5043-6. (po anglicky)
- ↑ 6 versions of LongMarch 5 rocket inworks|Innovation|chinadaily.com.cn online. usa.chinadaily.com.cn, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
- ↑ Russia offers rocket engine tech as China’s Long March 5 stalls at launch online. South China Morning Post, 2019-08-28, cit. 2019-12-26. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CZ-5 Data Sheet online. www.spacelaunchreport.com, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
- ↑ Long March 5 Will Have World's Second Largest Carrying Capacity online. www.spacedaily.com, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
- ↑ CHINESE LAUNCH MANIFEST online. sworld.com, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk