Román rozpráva napínavý príbeh odohrávajúci sa v Indii roku 1867. Inžinier Banks pozve plukovníka Munroa, kapitána Hooda a Francúza Mauclera na výpravu po severných častiach Indie. Ako dopravný prostriedok im má slúžiť obrovský oceľový slon poháňaný parným strojom, pôvodne vyrobený ako hračka pre bohatého radžu. Kolos ako kráčajúca lokomotíva ťahá dva pojazdné obytné bungalovy, je však tiež schopný plavby vo vode, pretože jeho nohy môžu vo vodnom prostredí slúžiť ako lopatkové kolesá a bungalovy môžu tiež plávať. Ako komín stroju slúži zdvihnutý chobot. Opis putovania je pre Verna rámcom, do ktorého okrem geografických a prírodných zaujímavostí vložil ako hlavný dobrodružný motív snahu plukovníka Munroa pomstiť smrť svojej ženy. Za tú je zodpovedný jeden z bývalých vodcov povstania sipáhijov z roku 1857 Nana Sahib, ktorý je už desať rokov hľadaný pre zločiny, ktoré počas tohto povstania spáchal. Na jeho rozkaz bola plukovníkova žena vrhnutá do studne a tam potom zasypaná. Dozvedáme sa však tiež, že plukovník Munro zavinil smrť družky Nany Sahib.

Po dlhej ceste, ktorá viedla z Kalkaty až k úpätiu Himalájí a odtiaľ do Jabalpuru v strednej Indii a na ktorej došlo aj k dramatickým stretom s divokými slonmi a tigrami, dôjde ku konečnému stretnutiu plukovníka Munroa a Nanu Sahiba. Plukovník Munro je najprv svojim nepriateľom zajatý. V zajatí zistí, že jeho žena nie je mŕtva. Podarilo sa jej zo zasypanej studne vyliezť, ale vplyvom prežitých hrôz stratila rozum a nepoznáva ho. Plukovníkovi priatelia Munroa oslobodia, zmocnia sa dokonca Nanu Sahiba a na oceľovom slonovi utekajú pred prenasledovateľmi. Keď sa už zdá, že budú zajatí, zatarasí inžinier Banks slonom cestu a zaťaží bezpečnostné záklopky parného stroja. Len čo sa k nemu prenasledovatelia priblížia, aby oslobodili Nanu Sahiba, priviazaného ku krku slona, parný stroj vybuchne. Nana Sahib zahynie a naši priatelia sú zachránení. Neskôr sa manželke plukovníka Munroa vplyvom jeho láskyplného zaobchádzania vráti zdravý rozum.