A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dominik Tatarka | |
slovenský prozaik, esejista a publicista | |
![]() | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | tak, Vasil |
Narodenie | 14. marec 1913 |
Plevník-Drienové, Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 10. máj 1989 (76 rokov) |
Bratislava, Česko-Slovensko | |
Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe |
Dielo | |
Debut | Cesty a Záchvevy duše |
Odkazy | |
![]() | Dominik Tatarka (multimediálne súbory na commons) |
Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil; * 14. marec 1913, Plevník-Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.[1]
Rodina
- otec: Jozef Tatarka-Greš
- matka: Žofia rod. Časnochová
Životopis
Narodil sa ako predposledné z ôsmich detí a ako jediný syn.[2] Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gymnaziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde v rokoch 1934 až 1938 študoval odbor slovenčina – francúzština. V rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne.[1]
Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP.
Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Napísal viacero politicky angažovaných diel, v ktorých podporoval politiku KSČ.
Vydaním knihy Démonovi súhlasu (1956) Tatarka odštartoval nekompromisnú kritiku režimu, ktorá zásadne ovplyvnila jeho ďalší život. V roku 1968 proti okupácii Československa sovietskymi vojskami. Na Námestí SNP v Bratislave, burcoval emócie a podnecoval diskusie.[3]
V roku 1969 mu bol ešte udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc.[4]
V roku 1970 pracoval v lesnom závode, neskôr si zarábal aj ako zberač odpadkov. Netrvalo dlho a skončil na invalidnom dôchodku.[3] Udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77 už v roku 1977.[5]
Bol sledovaný ŠtB (2. odbor XII. správy ZNB) pod kódovým menom „Seladon“[6] „Opozícia“ a „Pegas“.[3]
V roku 2013, pri príležitosti 100. výročia narodenia, vydala Slovenská pošta poštovú známku s portrétom Dominika Tatarku od akademického maliara Dušana Grečnera.[7][8]
Hodnotenie
„Patril ku generácii ľudí, ktorí boli presvedčení, že komunizmus je civilizačná misia, ktorá je spojená s pokrokom.“ tvrdí historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Peter Jašek.[3] „Najprv sa režimistickým pohľadom díval na obdobie vojnového slovenského štátu a písal schematické romány, napríklad Farskú republiku, neskôr budovateľské romány, kde oslavoval kolektivizáciu, ktorá bola v skutočnosti spojená s množstvom násilia. Vytriezvenie prišlo v druhej polovici 50. rokov. V Démonovi súhlasu (1956) reagoval aj na vraždy v rámci komunistického režimu a stalinizmu,“ približuje historik Ondej Podolec z ÚPN.[3]
Tvorba
Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť.[4] Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania.[4] Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schematizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.[1]
Dielo
Próza
- 1935 – Cesty, časopisecky uverejnená próza
- 1935 – Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
- 1940 – Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
- 1942 – V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
- 1945 – Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
- 1948 – Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
- 1950 – Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
- 1950 – Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
- 1954 – Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
- 1954 – Družné letá, budovateľský román
- 1959 – Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
- Kohútik v agónii, novela
- Ešte s vami pobudnúť, novela
- 1962 – Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
- 1963 – Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
- 1963 – Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
- 1957 – Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
- 1968 – Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
- Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Paľo Bielik
Samizdatová literatúra
- 1986 – V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
- Písačky, trilógia
- 1988 – Listy do večnosti, Sixty-Eight Publishers, Toronto
- 1984 – Sám proti noci, Arkýř, Mníchov
- 1988 – Písačky, Index, Kolín nad Rýnom
- 1988 – Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
- 1989 – Neslovný príbeh
- 1995 – Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
- 1996 – Kultúra ako obcovanie, výber esejí
Vydania po roku 1989
- Sám proti noci (1990), Evropský kulturní klub, Praha
- Kultúra ako obcovanie (1996), Médiá, Bratislava
- V úzkosti hľadania (1997), Tranoscius, Bratislava
- V ne čase (1998), Oleg Tatarka – vo vlastnom náklade, Bratislava
- Písačky pre milovanú Lutéciu (1999), Labyrint, Praha
- Prútené Kreslá (2009), Artforum, Bratislava
- Démon súhlasu (2009), Artforum, Bratislava
- Panna zázračnica (2009), Artforum, Bratislava
- Navrávačky (2013), Artforum, Bratislava[9]
Ocenenia
- 1969: titul zaslúžilý umelec[10]
- 1986: Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky od Nadácie Charty 77 v Štokholme[10]
- 1990: Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam[4]
- 1990: Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam[11]
- 1996: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam, prepožičaný prezidentom SR Michalom Kováčom[12]
Referencie
- ↑ a b c Dominik Tatarka . Bratislava: Literárne informačné centrum, . Dostupné online.
- ↑ https://www.pantarhei.sk/autori/tatarka-dominik.html
- ↑ a b c d e RADOŠOVSKÁ, Monika. Ako ŠtB sledovala Tatarku: desiatky agentov aj monitoring obdivovateliek. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-05-09. Dostupné online .
- ↑ a b c d Tatarka, Dominik, 1913 – 1989 . Bratislava: Slovenský filmový ústav, . Dostupné online.
- ↑ PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 . Praha: Československé dokumentační středisko, . Dostupné online.
- ↑ . Bratislava: Ústav pamäti národa, . Dostupné online.
- ↑ TASR. Dominik Tatarka má svoju poštovú známku. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-15. Dostupné online . ISSN 1336-1996.
- ↑ ZAJAC, Peter. Osobnosti: Dominik Tatarka (1913 – 1989) . postoveznamky.sk, . Dostupné online.
- ↑ BALOGH, Alexander. K storočnici Dominika Tatarku vyjdú knižne jeho Navrávačky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-01-07. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ a b Dominik z krajiny nikoho. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2009-05-09. Dostupné online cit. 2019-05-17. ISSN 1336-653X.
- ↑ Řád T. G. Masaryka : Seznam vyznamenaných online. Praha: Kancelář prezidenta republiky, cit. 2019-05-17. Dostupné online.
- ↑ Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993 – 1998 online. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, cit. 2019-05-17. Dostupné online.
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- Slovenský biografický slovník
- ANTOŠOVÁ, Marcela. Dominik Tatarka v kontexte existencializmu. 1. vyd. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 157 s. ISBN 978-80-8094-622-7.
- BÁTOROVÁ, Mária. Dominik Tatarka : Slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. ISBN 978-80-224-1269-8.
- BÍLIK, René; ZAJAC, Peter. Texty Dominika Tatarku. Bratislava : Veda, 2014. 229 s. ISBN 978-80-224-1282-7.
- BOMBÍKOVÁ, Petra, a kol. Ešte s vami pobudnúť : Spomínanie na Dominika Tatarku. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 1994. 141 s. ISBN 80-967156-2-3.
- EIS, Zdeněk. Dominik Tatarka : mezi domovem, Prahou a Paříží : vyprávění o zrodu spisovatele. Praha : Gutenberg, 2001. 142 s. ISBN 80-86349-03-9.
- JANČOVIČ, Ivan. Dominik Tatarka a jeho dielo v premenách času (1940 – 1956). Banská Bystrica : Metodické centrum, 1996. 52 s. ISBN 80-8041-121-2.
- JANČOVIČ, Ivan. Tvorivé začiatky Dominika Tatarku. 1. vyd. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied UMB, 1999. 156 s. ISBN 80-8055-290-8.
- MIKULA, Valér. Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2010. 158 s. ISBN 978-80-85508-98-7.
- PERSTICKÁ, Dagmar, a kol. Dominik Tatarka a ti druzí : Informace o umlčované a zamlčované slovenské literatuře. Brno : Státní vědecká knihovna, 1991. 173 s. ISBN 80-7051-046-3.
- PODLIPNÁ, Erika. Koláž : (pocta Dominikovi Tatarkovi). 1. vyd. Bratislava : F.R. & G., 1993. 288 s. ISBN 80-85508-06-0.
- ŠTOLBOVÁ, Eva; TATARKA, Dominik. Navrávačky s Dominikom Tatarkom. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2000. 327 s. ISBN 80-88878-63-2.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dominik Tatarka
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominik Tatarka
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Dominik Tatarka – Literárne informačné centrum
- Dominik Tatarka – o spisovateľoch z regiónu Turca
- Diela Dominika Tatarku v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Čomu veril, za tým šiel. Tatarka nám pripomína, že máme používať rozum – rozhovor s Marcelou Antošovou, vedúcou Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre (2019)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk