Emanácia je výron, vyžarovanie, vychádzanie nižšieho, menej dokonalého bytia z vyššieho, dokonalejšieho princípu, ktorý tým však sám zostáva nezmenený, nezmenšený, neprechádza do emanovaného (na rozdiel od evolúcie). Učenie o emanácii rozpracúval najmä novoplatonizmus a naň nadväzujúce učenia (napríklad v arabskej filozofii učenie al-Kindího, al-Fárábího a i.).

Podľa Plotina je emanácia vyžarovanie jedného stupňa súcna vo svete z druhého stupňa; je to proces, ktorý neprebieha v čase, ale je to vzťah odvekej odvodenosti alebo závislosti.

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.