A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave. Inými slovami je to miera všetkých foriem pohybu hmoty.
Jednotka
- SI: joule (J) alebo násobky určitých jednotiek sily a jednotiek dĺžky (napr. newtonmeter (Nm) = 1 J) alebo násobky určitých jednotiek výkonu a času (napr. wattsekunda (Ws) = 1 J)
- iné: kilowatthodina (kWh), elektrónvolt (eV; najmä v atómovej, jadrovej fyzike, fyzike elementárnych častíc, fyzike pevných telies)
- zastarané: kalória (cal), erg (erg)
Existuje veľké množstvo jednotiek na vyjadrenie množstva energie. Podľa Feynmana je toto množstvo absurdné a dôkaz toho, že aj fyzici sú iba ľudia.[1]
Charakteristika
Energia sa premieňa na prácu a naopak. Platí, že zmena energie deja prebiehajúceho v danej sústave sa rovná práci vykonanej na sústave zvonka alebo práci odovzdanej smerom von.
Všetky druhy energií (mechanická, tepelná, svetelná, vodná atď.) možno zredukovať na dva/tri druhy:
- potenciálna energia (polohová energia), ktorá má svoju príčinu v polohe danej sústavy (a teda nepriamo v gravitácii Zeme)
- kinetická energia (pohybová energia), ktorá má svoju príčinu v pohybe danej sústavy
- vnútorná energia (U), ktorá zahŕňa rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou hmoty
Ak sústava prechádza z pokoja do pohybu alebo naopak, pričom sa jej nedodáva ani neodoberá mechanická práca, ostáva súčet polohovej a kinetickej energie nemenný.
Podľa teórie relativity sú hmota a energia ekvivalentné, pretože hmote prisudzujeme energiu o hodnote m.c2 (čiže E= m.c2). Z toho vyplýva, že aj v najmenších čiastočkách existuje istý druh pohybu, ktorého mierou je m.c2.
Druhy energie
Nasleduje výber druhov energie. Neexistuje nijaký všeobecne ustálený systém triedenia druhov energie (ani kritérií, ani systém ako taký).
a) Еnergie súvisiace s existenciou, pohybom a interakciou hmotných telies
- mechanická energia
- chemická energia (chemickej väzby)
- tepelná energia
- elektrická energia
- jadrová energia (atómová energia, nukleárna)
- temná energia (teoretická energia, ktorá zrýchľuje expanziu vesmíru)
b) Energia poľa, čiže energie súvisiace s fyzikálnymi poľami:
- elektromagnetická energia
- energia elektrického poľa
- energia magnetického poľa (magnetická energia)
- energia elektromagnetických vĺn
- energia gravitačného poľa
- svetelná energia
- energia žiarenia
c) Všeobecne:
- slnečná energia
- vodná energia
- veterná energia
- geotermálna energia
- energia morských vĺn
- parná energia
- energia ohňa
- svalová energia
Všetky druhy energie sa môžu vzájomne („do seba navzájom“) premieňať. Pre súčet všetkých energií v uzavretej sústave platí Zákon zachovania energie.
Referencie
- ↑ FEYNMAN, Richard P.. O povaze fyzikálních zákonů : Sedmkrát o rytmech přírodních jevů. 2. dopl. vyd. Praha : Aurora, 2001. 189 s. ISBN 80-85974-86-X. S. 50 – 51.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Činný výkon
Absorbovaná dávka
Absorptancia
Adiabatická účinnosť
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Chemický potenciál
Detonačná rýchlosť
Dvojlom
Efektívny výkon
Elektrónový tlak
Elektrická indukcia
Elementárny náboj
Energia
Entalpia
Exergia
Expozícia (ožiarenie)
Frekvencia (fyzika)
Fugacita
Fyzikálna veličina
Gibbsova voľná energia
Hodnota fyzikálnej veličiny
Hybnosť
Iónová sila
Index lomu
Intenzita magnetického poľa
Intenzita osvetlenia
Kinetická energia
Koeficient tepelnej vodivosti
Krútiaci moment
Látkové množstvo
Magnetická susceptibilita
Magnetický indukčný tok
Magnetizácia (veličina)
Mechanická energia
Mechanická práca
Mechanické napätie
Menovitý výkon
Merná vodivosť
Merný objemový výkon
Molárny objem
Moment hybnosti
Moment sily
Moment zotrvačnosti
Objemová sila
Objemový prietok
Objem (matematika)
Osmolalita
Osmolarita
Osmotický tlak
Perióda (fyzika)
Permeabilita (magnetizmus)
Plošná hustota elektrického prúdu
Plošné zrýchlenie
Potenciálna energia
Povrchové napätie
Práca (fyzika)
Príkon
Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Rýchlosť zvuku
Ryv
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sila
Silové napätie v hmote
Spin (fyzika)
Svetelný tok
Svetelnosť
Svietivosť (fyzika)
Tepelná rovnováha
Tepelný odpor
Teplo
Termická účinnosť
Termodynamická účinnosť
Tlaková potenciálna energia
Tuhosť
Uhlová rýchlosť
Uhlové zrýchlenie
Výhrevnosť
Výkon (mechanický)
Veľkosť veličiny
Vedenie tepla
Viskozita
Vnútorná energia
Vodivosť
Vzorce na výpočet momentu zotrvačnosti
Zrýchlenie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk