Evanjelicko-luteránska cirkev Fínska

Evanjelicko-luteránska cirkev Fínska^[1] alebo Evanjelická luteránska cirkev Fínska^[2] (po fínsky: Suomen evankelis-luterilainen kirkko, po švédsky: Evangelisk-lutherska kyrkan i Finland) je luteránska cirkev ktorá má vo Fínsku spolu s Fínskou pravoslávnou cirkvou status národnej cirkvi. V roku 2022 mala 3 625 007 členov. Arcibiskupom v Turku a primasom cirkvi je v súčasnosti Tapio Luoma.

Fínska cirkev sa hlási k Biblii, Apoštolskému, Nicejsko-carihradskému, Athanaziánskemu a Augsburskému vyznaniu a k Malému Lutherovmu katechizmu ako aj ostatným teologickým textom luteranizmu. Fínska cirkev zachováva ornáty, biskupské insígnie, hierarchické usporiadanie, kadidlo a iné.

Je členom Svetového luteránskeho zväzu a Spoločnestva Porvoo. Do duchovnej služby ordinuje aj ženy a sobáši aj páry rovnakého pohlavia.

Pred reformáciou bolo Fínsko katolícka krajina. Vtedajší švédsky kráľ prijal reformáciu ako reakciu na svoj konflikt s pápežom. Keďže Fínsko bolo súčasťou Švédskeho impéria, reformácia prenikla aj tam. Samostatná Fínska cirkev v roku 1809 oddelením sa od Švédskej cirkvi.

Referencie

↑ Satanizmus. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2002. Dostupné online. ISBN 978-80-968559-9-5. S. 75.
↑ GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : . Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi, 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 185.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evangelical Lutheran Church of Finland na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Satanizmus. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2002. Dostupné online. ISBN 978-80-968559-9-5. S. 75.

[2] GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : . Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi, 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 185.

[1]

[2]