Farebná teplota charakterizuje spektrum bieleho svetla. Svetlo určitej farebnej teploty má farbu tepelného žiarenia vydávaného čiernym telesom, zahriatym na túto teplotu.

Farebná teplota sa meria v kelvinoch, nasledujú príklady farebných teplôt rôznych svetelných zdrojov:

• 1200 K: sviečka
• 2800 K: žiarovka, Slnko za východu a západu
• 3000 K: štúdiové osvetlenie
• 5000 K: zvyčajné denné svetlo, žiarivka
• 5500 K: fotografické blesky; toto je zvyčajná farebná teplota používaná v profesionálnej fotografii
• 6000 K: jasné poludňajšie svetlo
• 7000 K: mierne zamračená obloha
• 8000 K: oblačno, hmlisto (mraky zafarbujú svetlo do modra)
• 10 000 K: veľmi zamračená obloha alebo len modré nebo bez slnka

Človek svoje vnímanie farieb prispôsobuje svetlu – biely papier vníma ako biely, aj keď je vplyvom osvetlenia zafarbený. Fotoaparáty a kamery sa oproti tomu musia na farebnú teplotu nastavovať – aj moderné digitálne fotoaparáty sú spravidla schopné vyváženie bielej odhadnúť automaticky, ale v niektorých situáciach je výhodné prostredie napevno nastaviť – často sa tak dá predísť napríklad oranžovému zafarbeniu snímok odfotených za osvetlenia žiarovkou.

Filmový materiál je oproti tomu väčšinou nakalibrovaný na denné svetlo a farebné tónovanie sa upravuje buď špeciálnymi filtrami alebo dodatočne pri vyvolávaní v laboratóriu.

Tento článok týkajúci sa fotografovania je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.