Filip Viliam Falcký
Falckgróf, vojvoda jülišský a bergský
Portrét Filipa Viliama Falckého
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Panovanie	1653 – 1690
Predchodca	Karol II. Falcký
Nástupca	Ján Viliam Falcký
Biografické údaje
Narodenie	24.11.161524. november 1615 Neuburg an der Donau
Úmrtie	2. september 1690 (74 rokov) Viedeň, Habsburská monarchia
Pochovanie	Kostol svätého Ondreja v Düsseldorfe
Rodina
Manželka	Anna Katarína Konstance Vasa II. Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
Potomstvo	Eleonóra Magdaléna Ján Viliam Wolfgang Juraj Ľudovít Anton Karol Filip Alexander Žigmund František Ľudovít Mária Žofia Mária Anna Filip Viliam Dorota Žofia Hedviga Alžbeta Leopoldína Eleonóra
Otec	Wolfgang Viliam Falcko-neuburský
Matka	Magdaléna Bavorská (1587 – 1628)
Odkazy
	Filip Viliam Falcký (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Filip Viliam Falcký (* 24. november 1615, Neuburg an der Donau – † 2. september 1690, Viedeň) bol falckgróf rýnsky a neuburský. Zároveň bol vojvodom z Bergu a Jülichu. V rokoch 1685 až 1690 zastával post falckého kurfirsta.

Narodil sa ako syn falckgrófa Wolfganga Viliama Neuburského a jeho manželky, bavorskej princeznej Magdalény.

Ako malý chlapec dostal starostlivú katolícku východu. O jeho vzdelanie sa postarali učitelia z náboženského rádu Jezuitov. Svoje detstvo strávil v meste Neuburg an der Donau a v Düsseldorfe.

Dňa 8. júna roku 1642 sa vo Varšave oženil s Annou Katarínou Konstanciou ako najmladším dieťaťom i dcérou zo siedmich potomkov poľského kráľa Žigmunda III. Vasu a jeho druhej manželky Konstance Habsburskej. Anna priniesla so sebou veno 243 333 toliarov, klenoty v hodnote 300 000 toliarov taktiež cennosti zo zlata a striebra ale aj tkaniny a perzské koberce. Jej majetok zahŕňal dokonca usadlosti vo Fogii, Kalábrii a Abruzze (dedičstvo po Anninej prastarej matke Bone Sforze).

Ich jediný potomok, ktorým bol syn, sa narodil a zároveň skonal dňa 9. júna 1645. Ďalšie deti už z manželstva nevzišli. Anna napokon zomrela dňa 8. októbra 1651.

Dňa 3. septembra roku 1653 sa Filip Viliam oženil druhýkrát. Jeho vyvolenou sa stala Alžbeta Amália Hesensko-Darmstadtská ako dcéra hesenského landgrófa Juraja II. a jeho manželky Žofie Eleonóry, saskej princeznej. Alžbeta priviedla na svet dovedna až 17 detí. Zaujímavosťou bol fakt, že bola tehotná až dvadsaťtrikrát. Iba 14 detí sa napokon dožilo dospelého veku, pričom zohrali dôležitú úlohu v histórii Európy.

• Eleonóra Magdaléna (* 6. januára 1655 – † 19. januára 1720), ⚭ 1676 Leopold I. (* 9. júna 1640 – † 5. mája 1705), cisár Svätej ríše rímskej, kráľ český a uhorský od roku 1657 až do svojej smrti
• Mária Adela (* /† 1656)
• Žofia Alžbeta (* 25. mája 1657 – † 7. februára 1658)
• Ján Viliam (* 19. apríla 1658 – † 8. júna 1716), vojvoda jülišský a bergský a od roku 1690 aj falcký kurfirst,

  ⚭ 1678 Mária Anna Habsburská (* 20. decembra 1654 – † 14. apríla 1689)

  ⚭ 1691 Anna Mária Lujza Medicejská (* 5. júna 1667 – † 18. februára 1743)

• Wolfgang Juraj (* 5. júna 1659 – † 4. júna 1683) – biskup „ad personam“ v Kolíne
• Ľudovít Antonín (* 9. júna 1660 – † 4. mája 1694) – wormský biskup, Veľmajster rádu nemeckých rytierov
• Karol III. Filip (* 4. novembra 1661 – † 31. decembra 1742), falcko-neuburský gróf, vojvoda z Jülichu a falcký kurfirst

  ⚭ 1688 Ľudvika Karolina Radziwiłłova (* 27. februára 1667 – † 25. marca 1695)

  ⚭ 1701 Tereza Ľubomirska (* 1. januára 1685 – † 6. januára 1712)

  ⚭ 1728 Violanta Tereza Thurn-Taxis (* 1. apríla 1683 – † 2. novembra 1734), morganatické manželstvo

• Alexander Žigmund (* 16. apríla 1663 – † 24. januára 1737), augsburský biskup
• František Ľudovít (* 18. júla 1664 – † 6. apríla 1732), kanovník v Münsteri
• Mária Žofia (* 6. augusta 1666 – † 4. augusta 1699), ⚭ 1687 Peter II. (* 26. apríla 1648 – † 9. decembra 1706), kráľ portugalský a algarve od roku 1683 až do svojej smrti

• Mária Anna (* 28. októbra 1667 – † 16. júla 1740), ⚭ 1690 Karol II. (* 6. novembra 1661 – † 1. novembra 1700), kráľ španielsky, neapolský a sicílsky kráľ od roku 1665 až do svojej smrti

• Filip Viliam (* 19. novembra 1668 – † 5. apríla 1693), falckrabe z Neuburgu, ⚭ 1690 Anna Mária Františka Toskánska (* 13. júna 1672 – † 15. októbra 1741)

• Dorotea Žofia (* 5. júla 1670 – † 15. septembra 1748), matka Alžbety Parmskej-Farnese, španielskej kráľovnej,

  ⚭ 1690 Eduard Parmský (* 12. augusta 1666 – † 6. septembra 1693), dedičný parmský princ

  ⚭ 1696 František Parmský (* 19. mája 1678 – † 26. februára 1727), vojvoda z Parmy a Piacenzy

• Hedviga Alžbeta (* 18. júla 1673 – † 10. augusta 1722), ⚭ 1691 Jakub Ľudovít Sobieski (* 2. novembra 1667 – † 19. decembra 1737), poľský princ a knieža olavský

• Ján (*/† 1675)
• Leopoldína Eleonóra (* 27. mája 1679 – † 8. marca 1693), zomrela ako snúbenica bavorského kurfirsta Maximiliána II. Emanuela (* 11. júla 1662 – † 26. februára 1726)

V roku 1685 roku zomrel bez potomkov falcký kurfirst Karol II. Jeho skonom tak vymrela protestantská línia Pfalz-Simmern. Titul kurfirstu ale aj správu nad krajinou prevzal Filip Viliam ako predstaviteľ katolíckej línie Pfalz-Neuburg (potomkovia nemeckého kráľa Ruprechta III. Falckého). Vládcom krajiny sa teda stal panovník iného vyznania, než väčšina jej obyvateľov. Filip Viliam sa zaviazal Karolovi byť vládcom tolerantným lenže u obyvateľov vyznávajúcich kalvinizmus jeho nástup vyvolal silné negatívne emócie. Vďaka tolerantnej náboženskej politike sa kurfirstovi, ktorý usiloval o rovnoprávne postavenie všetkých konfesií, podarilo predchádzať roztržkám pre vyznanie.

Po kratšom čase však prišiel iný závažný problém. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. vzniesol v mene svojej švagrinej (manželky jeho mladšieho brata Filip I. Orleánskeho) Alžbety Šarloty, sestry Karola II. nároky na stolec falckého kurfistu. Rokovania sa napokon skončili bez úspechu. V septembri roku roku 1688 vtiahli francúzske vojská do Rýnskej Falce. Začalo sa systematické dobývanie pomocou taktiky spálenej krajiny. V dôsledku tejto udalosti vypukol devastujúci vojnový konflikt a to Deväťročná vojna (1688 – 1697), počas ktorého sa proti Francúzsku pod vládou kráľa Ľudovíta XIV. postavila koalícia európskych štátov známa ako Augsburská liga. Jej cieľom bolo zamedziť ďalšej francúzskej územnej expanzii. Titul falckého kurfirsta nakoniec zostal v rukách katolíckej línie Wittelsbachov, kam prešiel po smrti Karola II. Falckého lenže za cenu zničenia dovtedy prekvitajúcej krajiny.

Filip Viliam sa však vyriešenia a zároveň epilógu tohto ozbrojeného konfliktu vôbec nedočkal. Dňa 3. septembra roku 1690 sa vydal smerom do Viedne na korunováciu svojho vnuka Jozefa I. za nemeckým kráľa. Zomrel dňa 2. septembra roku 1690. Bol pochovaný v rodnom Neuburgu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filip Viliam Falcký

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Filip Viliam Falcký na českej Wikipédii.