Fjord v Sunnmøre v Nórsku

Fjordy v Nórsku

Fjord je špeciálny typ morského zálivu, pozostatok po činnosti ľadovca v ľadovej dobe. Je to dlhý (niekedy aj desiatky kilometrov) a úzky morský záliv, ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkosti morí a oceánov prehĺbením údolí riek vplyvom tlaku postupujúcich ľadovcov. Fjordy majú strmé svahy, ktoré sú často erodovadé ľadovcami až pod hladinu mora, kde môže more dosahovať značnú hĺbku, netypickú pre pobrežné šelfové oblasti. Údolie má tvar písmena U. Názov fjord pochádza zo staronórčiny, zo slova fjörðr, ktoré sa prepisovalo ako fjorthr. Z jeho výslovnosti neskôr vzniklo celosvetové slovo fjord.

Vznik fjordov

Fjordy vznikajú počas glaciárneho (ľadového) zaľadnenia, keď sa postupujúci ľadovec zosúva z karových oblastí po svahu do nižšie položených oblastí. Počas cesty sa ľad pohybuje po lokálnych depresiách, ktoré prehlbuje a zaobľuje ich podložie. Vzniká tak typické ľadovcové údolie. Na konci svojej cesty sa ľadovec dostane až k moru, do ktorého sa snaží zasunúť, no vplyvom rozdielnych teplôt, viskozity a hĺbky sa jednotlivé časti ľadu odlamujú.

Kjosnesfjorden v Songefjorde

Po skončení doby ľadovej začína ľadovec pomaly ustupovať a roztápať sa. Po určitej dobe ostane v oblasti iba typické ľadovcové údolie. Vplyvom roztopenia väčšieho množstva ľadovcovej vrstvy dôjde ku zdvihnutiu svetovej hladiny oceánov a ku čiastočnému zaplaveniu prímorských údolí. Súčasne sa odľahčia tektonické platne, keďže na ne už netlačí ohromná sila ľadu, čo má za následok že sa niektoré časti platní začnú ponárať do astenosféry a iné budú nadľahčované a začnú stúpať.

Ku podobným procesom dochádza v súčasnosti v Škandinávii, kde sa polostrov vynára nad hladinu mora, ale jeho prímorské oblasti na okolí Atlantiku sa postupne ponárajú pod morskú hladinu.

Fjordy vo svete

Fjord à Christiania, Claude Monet (1895).

Fjordy v Kerguelenu.

Fjordy sa nachádzajú najmä v oblastiach, kde sa v minulosti vyskytoval kontinentálny ľadovec, nachádzajú sa v blízkosti morskej hladiny a v oblastiach, kde sú veľké výškové rozdiely. Najznámejšou oblasťou s výskytom fjordov je pobrežie Nórska. Fjordy sa nachádzajú aj v Kanade, Dánsku, Írsku, Švédsku, Čile, Škótsku, USA, Kerguelenu (Francúzsko), Španielsku, Grónsku, Islande, na Faerských ostrovoch, na ostrovoch v Arktíde, v Antarktíde a na Novom Zélande.

Mimoriadne fjordy

Najdlhšie fjordy na Zemi^[1]:

1. Nordvestfjord (rameno Scoresbyho zálivu), Grónsko – 313 km
2. Vestfjorden, Nórsko – 255 km
3. Sognefjorden, Nórsko – 187 km
4. Hardangerfjorden, Nórsko – 170 km
5. Trondheimsfjorden, Nórsko – 124 km
6. Varangerfjorden, Nórsko – 120 km
7. Forsangen, Nórsko – 120 km

Najhlbšie fjordy na Zemi^[1]:

1. Vanderfjord, Antarktída – 2 287 m
2. Skelton Inlet, Antarktída – 1 933 m
3. Sognefjorden, Nórsko – 1 308 m
4. Messier Channel, Čile – 1 288 m
5. Baker Fjord, Čile – 1 244 m
6. Upernavik Icefjord, Grónsko – 1 055 m
7. Chathamský prieliv, Aljaška – 833 m
8. Hardangerfjorden, Nórsko – 870 m

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému fjordy.

Externé odkazy

• Prehľad fjordov v Nórsku na stránke visitnorway.com (po anglicky)
• Obrázky a informácie o fjordoch v Nórsku (po anglicky)

Portál vedy o Zemi