Flauvius Vegetius Renatus

Mulomedicina (1250-1375 ca., Biblioteca Medicea Laurenziana, pluteo 45.19)

Publius Flavius Vegetius Renatus (4./5. storočie) bol rímsky spisovateľ a vojak, autor prác o zverolekárstve a vojenstve. Dochovali sa nám dve jeho diela, Epitome rei militaris (Nárys vojenského umenia) a Mulomedicinae (Zverolekárstvo).

Život

O Vegetiovom živote nevieme zhola nič. Na základe toho, že ako posledná udalosť sa v Epitome spomína smrť cisára Gratiana (383), sa predpokladá, že dielo vzniklo okolo tohto dátumu. Rukopis tohto diela sa spomína v súpise literárnych diel vytvorenom istým Flaviom Eutropiom v Konštantinopoli roku 450. Vegetius s veľkou pravdepodobnosťou ale žil a tvoril v západnej časti impéria. Dokončené práce venuje cisárovi Theodosiovi (ad Theodosium imperatorem). Podľa časti odborníkov ide o Theodosia I.^[1]. Iná skupina na čele s Ottom Seeckom stotožňuje tohto cisára s Valentinianom III.^[2], čo by posúvalo vznik diela do rokov 430 – 35.

Epitome rei militaris

Epitome, známe tiež ako De re militari (O vojenstve), je jediným v úplnosti dochovaným dielom venovaným vojenstvu. Podľa obsahu diela sa javí, že Vegetius sám nebol v otázke vojenstva zbehlý, ale vytvoril voľne pospájanú kompiláciu starších vojenských príručiek. Ako svoje pramene uvádza Catona Staršieho, Cornelia Celsa, Iulia Frontina, Paterna a ustanovenia cisárov Augusta, Trajána a Hadriána^[3]. De re militari pozostáva zo štyroch kníh.

V súlade s topickým zobrazením rímskych dejín ako kolobehu neustáleho úpadku Vegetius v prvej knihe hovorí o úpadku armády v jeho vlastnej dobe. Rímska armáda neskorá antika neskorej antiky je porovnávaná s armádou mladej republiky a jej vysokou morálkou i ideálmi. Tretia kniha obsahuje veľký počet heslovitých rád, ako má postupovať správny vojvodca. Táto časť príručky sa stala významným učebným textov vojenských vodcov počas stredoveku. Vegetiovo dielo tiež poskytuje dôležité údaje o rímskych obliehacích technikách a o rímskom loďstve v neskorej antike.

Vegetiov ohlas

Pre svoje praktické využitie si udržiaval Vegetius vysokú obľubu počas stredoveku. Spolu s Plíniovou Naturalis Historia patria rukopisy De re militari k najpočetnejším vytvoreným pred rokom 1300^[4]. V tomto období vznikali Vegetiove preklady do mnohých európskych jazykov vrátane češtiny. S objavom stratených prác antických autorít na problematiku vojenstva počas Renesancie záujem o Vegetiovo dielo začal opadať.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Publius Flavius Vegetius Renatus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Referencie

↑ Milner, N.P. Vegetius: Epitome of Military Science, 2nd edition. Liverpool: University Press, 1996. pp. xxxvii ff; T. D. Barnes, "The Date of Vegetius" Phoenix 33.3 (Autumn 1979), pp. 254 – 257.
↑ Seeck, "Die Zeit des Vegetius", Hermes 11 (1876), 61 – 83; G.R. Watson, The Roman Soldier. (thaca: Cornell University Press, 1969. p. 26.
↑ Veg. Mil. I 8
↑ Milner, Vegetius, p. xiii

Externé odkazy

Vegetiovo dielo na The Latin Library (po latinsky)
Vegetiovo dielo na Intratext (po latinsky)
De re militari (po anglicky)

Literatúra

CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Milner, N.P. Vegetius: Epitome of Military Science, 2nd edition. Liverpool: University Press, 1996. pp. xxxvii ff; T. D. Barnes, "The Date of Vegetius" Phoenix 33.3 (Autumn 1979), pp. 254 – 257.

[2] Seeck, "Die Zeit des Vegetius", Hermes 11 (1876), 61 – 83; G.R. Watson, The Roman Soldier. (thaca: Cornell University Press, 1969. p. 26.

[3] Veg. Mil. I 8

[4] Milner, Vegetius, p. xiii

[1]

[2]

[3]

[4]