Friedrich Carl von Savigny
nemecký právny vedec, zakladateľ historickoprávnej školy
Osobné informácie
Narodenie	21. február 1779
	Frankfurt nad Mohanom, Svätá ríša rímska
Úmrtie	25. október 1861 (82 rokov)
	Berlín, Pruské kráľovstvo
Národnosť	nemecká
Alma mater	univerzity v Göttingene a Marburgu
Zamestnanie	univerzitný profesor
Rodičia	Christian Carl Ludwig von Savigny (1726 – 1791) a Henriette Philippine Groosová (1743 – 1792)
Súrodenci	12 súrodencov
Manželka	1803 Kunigunde (Gunda) Brentanová (1780 – 1863)
Deti	5 synov a 1 dcéra
Dielo
Žánre	právnická literatúra, vedecká literatúra
Obdobie	19. storočie
Témy	právo (rímske právo, učené rímske právo), právne dejiny, držba, záväzkové právo
Literárne hnutie	historickoprávna škola, právna romanistika
Debut	Das Recht des Besitzes. Eine civilistische Abhandlung (1803, 7. vyd.: 1865)
Významné práce	Vom Beruf unserer Zeit für Gesetzgebung und Rechtswissenschaft. (1814, 3. vyd.: 1840); Geschichte des römischen Rechts im Mittelalter, 7 Bd. (1. vyd.:1815 až 1831); System des heutigen römischen Rechts, 8 Bd. (1840 až 1849); Das Obligationenrecht als Theil des heutigen römischen Rechts, 2 Bd. (1851, 1853)
Ovplyvnil	historickoprávna škola, pandektistika, kontinentálne právo
Odkazy
	Friedrich Carl von Savigny (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Friedrich Carl von Savigny (* 21. február 1779, Frankfurt nad Mohanom – † 25. október 1861, Berlín) bol nemecký právny vedec a právny historik (romanista), člen Pruskej štátnej rady a pruský minister pre revíziu zákonov (1842 – 1848). Tradične býva považovaný za zakladateľa historickoprávnej školy^[1], modernej právnej vedy a celkovo za jedného z najväčších znalcov práva v histórii. Okrem historického výskumu práva a právnej civilistiky ovplyvnil výrazne aj medzinárodné právo súkromné.^[2][3]

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá emigrovala z Lotrinska do Nemecka. V mladosti osirel. Študoval na univerzitách v Göttingene a Marburgu, kde v roku 1800 získal diplom a ihneď sa dal na učiteľskú dráhu. Bohatstvo a spoločenské postavenie po rodičoch mu umožnilo venovať všetok svoj značný talent vedeckej práci. Už v roku 1803 si vybudoval vedeckú reputáciu vďaka knihe Das Recht des Besitzes (slov. Právo držby). V roku 1808 odišiel ako profesor rímskeho práva pôsobiť na univerzitu v Landshute v Bavorsku a v roku 1810 bol pozvaný na novú univerzitu v Berlíne, kde sa čoskoro stal jedným z najznámejších a najvplyvnejších členov fakulty. Učil tam po zvyšok svojej kariéry.^[2] V roku 1842 ho jeho bývalý študent, pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV., vymenoval za štátneho ministra pre revíziu zákonov. Podieľal sa na početných legislatívnych návrhoch, z ktorých niektoré boli realizované až po jeho funkčnom období. Zomrel v roku 1861 v Berlíne.^[3]

• Das Recht des Besitzes. Eine civilistische Abhandlung (1803, 7. vyd.: 1865)
• Verbesserungen und Zusätze zur ersten Ausgabe der Abhandlung vom Besitz (1806)
• Vom Beruf unserer Zeit für Gesetzgebung und Rechtswissenschaft. (1814, 3. vyd.: 1840)
• Geschichte des römischen Rechts im Mittelalter, 7 Bd. (1. vyd.: 1815 až 1831)
• System des heutigen römischen Rechts, 8 Bd. (1840 až 1849)
• Vermischte Schriften (1850)
• Das Obligationenrecht als Theil des heutigen römischen Rechts, 2 Bd. (1851, 1853)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Carl von Savigny