Fullerén

Fullerén C₅₄₀

Fullerény^[1] alebo fulerény^[2] je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka^[3]. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z Eulerovej rovnice pre mnohosteny^[4]. Fullerény sú jedna z alotropických modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú grafit, diamant, lonsdaleit, grafén, uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C₆₀ (buckminsterfullerén). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriuI_h^[4].

Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970^{[chýba zdroj}, resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku 1985. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri nanotechnológia) využiteľných materiálov^{[chýba zdroj}. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).

Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou hybridných orbitálov sp³ pre diamant a sp² pre grafit. Počet hybridných sp² orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C₂₀, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný extrém fullerénovej štruktúry^[3].

Zdroje

↑ fullerény. In: Encyclopaedia Beliana
↑
↑ ^a ^b PIERSON, Hugh. Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes. New Yersey : Noyes Publications, 1993. 399 s. ISBN 0-8155-1339-9. Kapitola The Fullerene Molecules, s. 356-373. (po anglicky)
↑ ^a ^b HIRSCH, Andreas. Fullerenes: Chemistry and Reactions. : Wiley, 2005. 440 s. ISBN 3-527-30820-2. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému fullerény.

Chemický portál

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] ullerény. In: Encyclopaedia Beliana

[2] ↑

[Pierson,_Handbook_of_carbon,_graphite,_diamond_and_fullerenes-3] PIERSON, Hugh. Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes. New Yersey : Noyes Publications, 1993. 399 s. ISBN 0-8155-1339-9. Kapitola The Fullerene Molecules, s. 356-373. (po anglicky)

[Hirsch,_Fullerenes:_Chemistry_and_Reactions-4] HIRSCH, Andreas. Fullerenes: Chemistry and Reactions. : Wiley, 2005. 440 s. ISBN 3-527-30820-2. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]