Súradnice: 45° 00′ s.š., 65° 45′ z.d.

Fundyjský záliv (normovaný názov; zriedkavo: Fundská zátoka, Fundyjská zátoka, Fundský záliv; angl. Bay of Fundy, franc. Baie de Fundy) je zátoka na Atlantickom pobreží Severnej Ameriky, severovýchodne od zátoky Maine medzi kanadskými provinciami New Brunswick a Nová Škótsko. Nepatrná časť tiež leží na území amerického štátu Maine.

Francúzsky cestovateľ a geograf Samuel de Champlain pomenoval zátoku počas expedície Pierra Dugua v roku 1604 Baie Française (Francúzska zátoka).

Medzinárodná hydrografická organizácia označila za juhozápadný okraj zátoky Fundy ako líniu severozápadného smeru medzi Cape St. Mary (44° 05' N) v Novom Škótsku cez Machias Seal Island (67° 06 'W) a na západe končiacou pri Little River Head (44° 39' N) v americkom štáte Maine. Samotná zátoka má v svojej východnej a severovýchodnej časti dve menšie zátoky, východná sa nazýva Minas Basin a severovýchodná Chignecto Bay.

Fundyjský záliv je dlhý 151 km. Je známy predovšetkým pre svoje veľké prílivy, ktoré sú považované za najvyššie na svete. Výška prílivu sa pohybuje od 16,8 m v Ungava Bay a 17 m pri Burntcoat Head. Najvyšší príliv v zátoke bol zaznamenaný v panve Minas v noci z 4. na 5. októbra 1869 počas tropického cyklónu, kedy voda dosahovala 21,6 m.

Geologicky je zátoka tvorená hlavne sedimentami a vulkanitmi newarkskej superskupiny, ktorá tu je v rámci Severnej Ameriky najlepšie odkrytá a tvorí tu i plošne najrozsiahlejšie výskyty. V tejto oblasti ju tvorí 5 súvrství: najstaršie triasové wolfvilleské a blomidonské tvorené prevažne červenými kontinentálnymi a jazernými klastikami (pieskovce, prachvoce a ílovce), spodnojurskými tholeitovými bazaltmi (bazalty North Mountain), vápencami a pieskovcami (súvrstvie Scots Bay) a ďalšími červenými klastikami súvrstvia McCoy Brook.

Časť zátoky Fundy, Shepody Bay a panvy Minas je súčasťou kanadskej chránenej vtáčej hemisférickej rezervácie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fundyjský záliv