Gianfranco Ravasi
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný predseda Pápežskej rady pre kultúru
kardinál Gianfranco Ravasi v r. 2018
Praedica Verbum Káž slovo
Štát pôsobenia	Taliansko
Funkcie a tituly
predseda Pápežskej rady pre kultúru
3. september 2007 – 5. jún 2022
Paul Poupard José Tolentino de Mendonça
Predchádzajúce funkcie
prefekt Ambroziánskej knižnice (1989 – 2007) titulárny arcibiskup z Villamagna v Proconsulari (2007 – 2010) predseda Pápežskej komisie pre kultúrne dedičstvo Cirkvi (2007 – 2012)
Biografické údaje
Narodenie	18.10.194218. október 1942 (82 rokov) Merate, Taliansko
Alma mater	Arcibiskupský seminár Milánskej Pápežskej Gregorovej univerzity Pápežský biblický inštitút
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	28. jún 1966 (23 rokov) Giovanni Umberto Colombo kardinál
Biskup
Menovanie	3. september 2007 (64 rokov) Benedikt XVI.
Konsekrácia	29. september 2007 (64 rokov)
Svätiteľ	Benedikt XVI. 265. rímsky biskup
Spolusvätitelia	Tarcisio Bertone štátny sekretár Vatikánu, camerlengo Marian Jaworski Ľvovský arcibiskup
Kardinál
Menovanie	20. november 2010 (68 rokov) Benedikt XVI.
Stupeň	kardinál-diakon 2010 – 2021 kardinál-kňaz 2021 –
Titulárny kostol	San Giorgio in Velabro
Odkazy
Gianfranco Ravasi na catholic-hierarchy.org angl. Gianfranco Ravasi
Vatikánsky portál  Biografický portál

Mons. Gianfranco kardinál Ravasi^[1] (* 18. október 1942, Merate, Taliansko) je taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup a biblista. Od roku 2010 kardinál ktorý v rokoch 2007 až 2022 bol predsedom Pápežskej rady pre kultúru. V rokoch 1989 až 2007 viedol milánsku Ambroziánsku knižnicu.

Narodil sa 18. augusta 1942 v Merate v Talianskom kráľovstve a je najstarším z troch detí. Jeho otec bol antifašistický pokladník, ktorý slúžil na Sicílii počas 2. svetovej vojny, ale neskôr dezertoval z armády; trvalo mu 18 mesiacov, kým sa vrátil k rodine. Sám neskôr povedal: „Moje hľadanie bolo vždy niečo trvalé, to, čo je za prechodným, kontingentom. Bojujem so stratou a smrťou, čo pravdepodobne súvisí s neprítomnosťou môjho otca v prvých rokoch.“ Jeho matka bola učiteľkou.^[2]

Plánoval kariéru učiteľa gréckych a latinských klasikov predtým, ako sa rozhodol vstúpiť ku kňazstvu.^[2] Navštevoval seminár v Miláne a 28. júna 1966 bol vysvätený kardinálom Giovannim Colombom za kňaza. Študoval v Ríme na Pápežskej Gregorovej univerzite a Pápežskom biblickom inštitúte. Strávil leto v Sýrii, Jordánsku, Iraku a Turecku, kde pracoval ako archeológ s osobnosťami ako Kathleen Kenyon a Roland de Vaux.^[2]

Neskôr pôsobil ako profesor exegézy Starého zákona na Teologickej fakulte Severného Talianska v Miláne. V rokoch 1989 až 2007 bol prefektom Ambroziánskej knižnice, kde sa stal známou osobnosťou v literárnych a akademických kruhoch a zároveň viedol populárne prednášky o náboženských témach.^[1][2]

3. septembra 2007 bol vymenovaný za predsedu Pápežskej rady pre kultúru a menovaný za arcibiskupa titulárnej stolice Villamagna v Proconsulari. Bol tiež vymenovaný za predsedu Pápežskej komisie pre kultúrne dedičstvo Cirkvi ​​a Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu.^[3] Pápež Benedikt XVI. ho vysvätil za biskupa 29. septembra 2007 s kardinálmi Tarcisiom Bertone a Mariánom Jaworským ako spolusvätiteľmi.

20. novembra 2010 bol menovaný za kardinála-diakona s titulom San Giorgio in Velabro.^[4] Dňa 11. decembra 2010 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre katolícku výchovu na päťročné obnoviteľné obdobie.^[5] Dňa 29. decembra 2010 bol vymenovaný za člena novej Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie a zároveň za člena Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.^[6]

Vo februári 2013, počas posledných dní pontifikátu Benedikta XVI., kázal pápežskej domácnosti a Rímskej kúrii pôstne duchovné cvičenia.^[7]

Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.^[8]

Za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí bol vymenovaný v októbri 2016.^[9]

Po desiatich rokoch v hodnosti kardinála diakona využil svoju opciu prijať hodnosť kardinála kňaza, čo pápež František potvrdil 3. mája 2021.^[10]

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gianfranco Ravasi

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gianfranco Ravasi na anglickej Wikipédii.