A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gibbsova voľná energia[1][2] alebo Gibbsova energia[1][2] (symbol ) je termodynamická veličina. Vyjadruje termodynamický potenciál, ktorý môže byť použitý na výpočet maximálneho množstva práce, ktorú je schopný vykonať termodynamický uzavretý systém za konštantnej teploty a tlaku. Takisto popisuje nutné podmienky pre procesy, ako napríklad chemické reakcie, ktoré môžu za týchto podmienok prebiehať.
Zmena Gibbsovej voľnej energie (, meraná v jouloch v SI jednotkách) je maximálna neexpanzívna práca, ktorú je možné získať z uzavretého systému (systému, ktorý môže vymieňať teplo a prácu so svojím okolím, ale nie hmotu) pri nemennej teplote a tlaku. Toto maximum je možné získať len v prípade úplne vratného procesu. Ak sa systém zmení reverzibilne z počiatočného stavu na koncový stav za týchto podmienok, zníženie Gibbsovej voľnej energie sa rovná práci, ktorú systém vykonal na svoje okolia, mínus práca tvorená tlakovými silami (expanzia systému).[3]
Gibbsova energia je termodynamický potenciál, ktorý je minimalizovaný, keď systém dosiahne chemickú rovnováhu za konštantného tlaku a teploty, ak nie je riadený aplikovaným elektrickým napätím. Jeho derivácia voči reakčnej koordináte systému je v rovnováhe rovná nule. To znamená, že aby reakcia bola spontánna, musí za týchto podmienok dôjsť z zníženiu .
Koncept Gibbsovej voľnej energie, pôvodne nazývaný dostupná energia, vyvinul v 70. rokoch 19. storočia americký vedec Josiah Willard Gibbs. V roku 1873 popísal „dostupnú energiu“ ako[4]:400
„ | najväčšie množstvo mechanickej práce, ktoré je možné získať z daného množstva konkrétnej látky v jej počiatočnom stave bez zmeny celkového objemu alebo umožnenia prenosu tepla z iných telies, okrem tých, ktoré sú na konci procesov ponechané vo svojom pôvodnom stave. | “ |
Počiatočný stav telesa, ako ho popísal Gibbs, je taký stav, v ktorom "je teleso možné previesť do iných stavov disipatívnej energie reverzibilnými procesmi." V roku 1876 jeho magnum opus On the Equilibrium of Heterogeneous Substances (O rovnováhe a heterogénnych látkach), grafickej analýze multifázových chemických systémoch, sa plne venoval jeho myšlienkam ohľadne chemickej voľnej energie.
Ak sú reaktanty a produkty všetky v ich termodynamických štandardných stavoch, tak je rovnica pre Gibbsovu voľnú energiu , kde je entalpia, je absolútna teplota a je entropia.
Referencie
- ↑ a b Termodynamika v biologických systémoch . . Dostupné online.
- ↑ a b Termodynamika 2 . . Dostupné online.
- ↑ PERROT, Pierre. A to Z of Thermodynamics. : Oxford University Press, 1998. ISBN 0-19-856552-6.
- ↑ A Method of Geometrical Representation of the Thermodynamic Properties of Substances by Means of Surfaces. Transactions of the Connecticut Academy of Arts and Sciences, December 1873, s. 382–404. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gibbs free energy na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Činný výkon
Absorbovaná dávka
Absorptancia
Adiabatická účinnosť
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Chemický potenciál
Detonačná rýchlosť
Dvojlom
Efektívny výkon
Elektrónový tlak
Elektrická indukcia
Elementárny náboj
Energia
Entalpia
Exergia
Expozícia (ožiarenie)
Frekvencia (fyzika)
Fugacita
Fyzikálna veličina
Gibbsova voľná energia
Hodnota fyzikálnej veličiny
Hybnosť
Iónová sila
Index lomu
Intenzita magnetického poľa
Intenzita osvetlenia
Kinetická energia
Koeficient tepelnej vodivosti
Krútiaci moment
Látkové množstvo
Magnetická susceptibilita
Magnetický indukčný tok
Magnetizácia (veličina)
Mechanická energia
Mechanická práca
Mechanické napätie
Menovitý výkon
Merná vodivosť
Merný objemový výkon
Molárny objem
Moment hybnosti
Moment sily
Moment zotrvačnosti
Objemová sila
Objemový prietok
Objem (matematika)
Osmolalita
Osmolarita
Osmotický tlak
Perióda (fyzika)
Permeabilita (magnetizmus)
Plošná hustota elektrického prúdu
Plošné zrýchlenie
Potenciálna energia
Povrchové napätie
Práca (fyzika)
Príkon
Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Rýchlosť zvuku
Ryv
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sila
Silové napätie v hmote
Spin (fyzika)
Svetelný tok
Svetelnosť
Svietivosť (fyzika)
Tepelná rovnováha
Tepelný odpor
Teplo
Termická účinnosť
Termodynamická účinnosť
Tlaková potenciálna energia
Tuhosť
Uhlová rýchlosť
Uhlové zrýchlenie
Výhrevnosť
Výkon (mechanický)
Veľkosť veličiny
Vedenie tepla
Viskozita
Vnútorná energia
Vodivosť
Vzorce na výpočet momentu zotrvačnosti
Zrýchlenie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk