Habanero - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Habanero
habanero
Habanero.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Capsicum chinense
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Habanero (často nesprávne Habañero; po španielsky habanero = havanský alebo Havančan) je [1][2][3][4][5][6]:

  • v širšom zmysle skupina kultivarov druhu paprika čínska (Capsicum chinense), ktorá konkrétne zahŕňa veľmi pálivé kultivary s plodmi v tvare (vertikálne vlnitej) sploštenej gule s veľmi malou špičkou (napr. kultivary Habanero, Chocolate Habanero, Habanero Rojo, 7-Pot, Red Savina, Trinidad Moruga Scorpion, NuMex Suave a mnohé ďalšie), a ktorá sa spravidla chápe len ako netaxonomické označenie, i keď ojedinele sa taxonomicky označuje ako Capsicum chinense var. habanero; detaily toho, ktoré kultivary do tejto skupiny ešte patria a ktoré už nepatria sa líšia podľa zdroja
  • v užšom zmysle len jeden kultivar z tejto skupiny (t.j. Capsicum chinense 'Habanero' = Capsicum chinense cv. Habanero), má typický tvar a typické (t.j. oranžové) sfarbenie

Charakteristika

Habanero je jedna z najpálivejších paprík (vôbec najpálivejšou bola donedávna indická Bhut Jolokia patriaca k tomu istému druhu papriky, neskôr trinidad moruga scorpion s viac ako 2 000 000 Scovilleho jednotiek, Carolina Reaper dosahuje až 2,2 mil SHU.) Nezrelé habanero sú zelené, ale v priebehu dozrievania väčšinou svoju farbu menia. Najbežnejšie farby tejto papriky sú oranžová, červená, žltá, biela, hnedá, ružová, ale aj zelená v zrelosti. Typická zrelá habanero je 2 – 6 cm veľká. Väčšina paprík habanero dosahuje pálčivosť 200 000 – 325 000 Scovilleho jednotiek pálčivosti (SHU). Na porovnanie plody kajenská paprika má 30 000 – 50 000 SHU a obranný sprej približne 5 300 000 SHU.

Pôvod a rozšírenie

Pôvod paprík habanero je na Kube alebo na Yucatáne. Na Yucatáne sa jej dnes ročne vypestuje zhruba 1 500 ton. Ďalšími miestami, kde sa vo väčšom množstve pestuje, sú Belize, Kostarika a niektoré štáty USA (Texas, Idaho a Kalifornia). Pálčivosť tejto papriky a jej delikátna chuť z nej robia veľmi populárnu prísadu do omáčok a jedál.

Pestovanie

Habaneru sa dobre darí v teplej klíme, no priveľa slnka môže škodiť listom rastliny. Ako u všetkých paprík, aj habaneru sa darí v oblastiach s dostatkom slnka a pôdou o kyslosti 5 – 6 pH. Rastlinky sa odporúča zalievať len keď je veľké sucho. Prílišné zalievanie papričiek spôsobuje ich horkosť, ktorá je nežiaduca. Papriky habanero sa dajú dobre pestovať v skleníku, vo fólii ale aj vo voľnej kultúre. Rastlinu možno zaradiť medzi trvalky, čo znamená, že pri správnej starostlivosti môže plodiť aj niekoľko rokov. V tropickom a subtropickom prostredí, ak sú podmienky priaznivé, habanero plodí priebežne po celý rok.

Referencie

  1. Sorting_Capsicum . plantnames.unimelb.edu.au, . Dostupné online.
  2. What Are Habanero Peppers? . thespruceeats.com, . Dostupné online.
  3. Habaneros – Die schärfsten Chilis der Welt . ethno-botanik.org, . Dostupné online.
  4. BLESSINGER, E. E. Effect of Cultivar and Type on Pepper Yield andWeight
  5. g6csy.net, . Dostupné online.
  6. ANDREWS, Jean. Peppers (The Domesticated Capsicums).  : University of Texas Press, 1995. 186 s. ISBN 978-0-292-70467-1.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Habanero na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Habanero





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk