Halový jav alebo halo je optický úkaz, ktorý vzniká odrazom či priechodom slnečných alebo mesačných lúčov drobnými ľadovými kryštálmi v atmosfére. Aby došlo k vzniku týchto úkazov, je potrebné, aby kryštáliky ľadu mali tvar šesťbokej doštičky alebo hranolu. Halové javy najčastejšie zbadáme, ak oblohu z väčšej časti pokrývajú oblaky typu cirrostratus.

Halové javy ako prvý opísal a pomenoval Aristoteles už v 4. storočí pr. Kr. Fyzikálne výklad týchto javov pochádza od R. Descarta a prvú súbornú teóriu spísal ďalší francúzsky fyzik Edme Mariotte.

Za chladných zimných nocí alebo dní môžu halové javy vzniknúť aj na kryštálikoch v prízemnej vrstve ovzdušia. Ak je vlhkosť dostatočne vysoká a teplota sa pohybuje pod bodom mrazu, môžu prechladené kvapky za prítomnosti kryštalizačných jadier transformovať na ľadové kryštály o tvare šesťbokého stĺpika alebo doštičky a spôsobiť tak za prítomnosti svetla halové javy.

• 6° halo
• 9° halo (Van Buijsenovo halo)
• 12° halo
• 18° halo (Rankinovo halo)
• 20° halo (Burneyovo halo)
• 22° halo (malé halo) – najobvyklejšie
• 23° halo (Barkowovo halo)
• 24° halo (Dutheilovo halo)
• 35° halo (Feuilleeovo halo)
• 46° halo (veľké halo)
• Spojené dotykové oblúky

• 
  Halové javy na južnom póle
• 
  Parhélium (vedľajšie Slnko)
• 
  Malé halo okolo Mesiaca

• Dúha
• Lom svetla
• Odraz svetla
• Disperzia svetla

• Úvod k halovým javom na stránkach Astro.cz
• Diamantový prach na stránkach atoptics.co.uk

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Halové jevy na českej Wikipédii.