Havranský vrch

	Havranský vrch
	vrch
	Havranský vrch vľavo od stredu
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Dolný Kubín
Obec	Zázrivá
Pohorie	Kysucká vrchovina
Podcelok	Kysucké bradlá
Povodie	Orava
Nadmorská výška	970,6 m n. m. ;
Súradnice	49°17′40″S 19°10′05″V / 49,2945°S 19,1681°V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	neznačený z Zázrivej
	Poloha v rámci Žilinského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°17′40″S 19°10′05″V / 49,2945°S 19,1681°V

Havranský vrch (970,6 m n. m.^[1]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Zázrivá, približne 12 km severozápadne od Dolného Kubína.^[2]

Poloha

Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.^[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Zázrivá.^[4] Vrch sa nachádza priamo nad obcou Zázrivá, medzi miestnymi časťami Končitá a Havrania^[2] a patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.

Opis

Havranský vrch zakončuje rázsochu, vybiehajúcu juhovýchodným smerom z Javorinky (1 210 m n. m.). Západným smerom susedí Jedľovinka (906 m n. m.) a Púpovček (919 m n. m.), južným Čremoš (864 m n. m.) a Mračkovo (934 m n. m.), východným Kozinec (996 m n. m.) a Minčol (1 139 m n. m.) a severným Okrúhlica (1 165 m n. m.) a Javorinka.^[1] Celá oblasť je odvodňovaná riečkou Zázrivka do rieky Oravy.^[2] Na vrchol nevedie značený chodník.

Výhľady

Časť vrcholu a najmä severozápadné svahy pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený výhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrchy Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry, pri vhodných podmienkach aj Veľký Choč a Nízke Tatry.^[5]

Geológia

Geologicky je Havranský vrch súčasťou bradlového pásma^[6]. Vrcholovú časť a severozápadné svahy tvoria sivé slienité škvrnité vápence (allagäuské súvrstvie) pliensbašského veku. Juhoozápadné svahy tvoria špecifické kozinské vrstvy. Hrebeňovú partiu okrem allgäuského súvrstvia tvoria aj sivé slienité pieninské vápence s rohovcami, rádiolarity a červené hľuznaté čorštýnske vápence. Predošlé výskumy radia sled bradiel Havranský vrch a Kozinec za súčasť tzv. oravskej jednotky.^[7]

Prístup

Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolia. Dostupnosť uľahčuje blízkosť obce Zázrivá.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
↑ Haško, J., 1977: Nová geologická interpretácia poznatkov o bradle Havranský vrch a Kozinec pri Zázrivej. Geologické Práce, Správy 68, 39-47.
↑ Haško, J., 1978: Oravská séria — nová séria bradlového pásma Západných Karpát. Geologické práce, Správy 70, 115—121.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[M-1] Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[Nm-4] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.

[5] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[6] Haško, J., 1977: Nová geologická interpretácia poznatkov o bradle Havranský vrch a Kozinec pri Zázrivej. Geologické Práce, Správy 68, 39-47.

[7] Haško, J., 1978: Oravská séria — nová séria bradlového pásma Západných Karpát. Geologické práce, Správy 70, 115—121.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Kysucká vrchovina
Podcelky (časti)	Kysucké bradlá (Vadičovská brázda, Zázrivská brázda) Vojenné Bystrická brázda Krásňanská kotlina
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Kysuce
Prírodné rezervácie	Brodnianka Čierna Lutiša Dubovské lúky Ľadonhora Rochovica Zajačkova lúka
Prírodné pamiatky	Bôrická mláka Krasniansky luh Kysucká brána Veľké Ostré Vychylovské prahy
Územie Natura 2000	Varínka Zázrivské lazy
Chránený areál	Chmúra Hate
Kultúrne a historické pamiatky	Historická lesná úvraťová železnica Kaštieľ v Radoli Múzeum kysuckej dediny
Vybrané vrcholy Kysuckej vrchoviny Zoznam vrcholov	Pupov vrch (1 096) Pupov vrch II (1 045) Mrvova Kykula (1 040) Demänovská Kykula (1 026) Zrúbanisko (1 005) Ľadonhora (999) Mravečník (993) Čierna Lutiša (952) Okrúhlica (932) Kýčera (923) Černatín (922) Magura (921) Kykula (826) Vreteň (820) Kýčera (804) Straník (769)
Sedlá Kysuckej vrchoviny	Demänová Lutiška Meriadov Nad Melišovcami Pod Ľadonhorou Pod Zlieňom Rovná hora Žiarce