Hodvábnica veľká

	Hodvábnica veľká
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Čeľaď (familia)	hodvábnicovité (Entolomataceae)
Druh (species)	Hodvábnica veľká (E. sinuatum)
Vedecký názov
	Entoloma sinuatum
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hodvábnica veľká^[1]^[2]^[3] (staršie názvy: zvonovec veľký^[4]^[3], zvonovec olovový^[4]^[5]; lat. Entoloma sinuatum alebo Entoloma lividum) je prudko jedovatá huba z čeľade hodvábnicovitých (Entolomataceae).

Opis

Mäsitá plodnica hodvábnice veľkej má 5 – 15 cm, niekedy až 20 cm široký klobúk,^[6] spočiatku polguľovitý až zvonkovito kužeľovitý s podvihnutým okrajom, neskôr plocho klenutý, v strede niekedy s tupým hrboľom. Za mladi je belavý až sivookrový, v dospelosti sivohnedastý, hladký, holý, jemne vrastene vláknitý, hodvábne lesklý, nehygrofánny. Lupene sú 8 – 15 mm široké, riedke, pri hlúbiku vykrojené, najprv belavé, nesôr krémové, potom žltkastolososovoružové a v starobe mäsovočervenkasté.^[7] Hlúbik je 5 – 15 cm dlhý, 1 – 3 cm hrubý, valcovitý, na spodu často kyjačikovito rozšírený, pevný, v dospelosti dutý, na vrchole oinovatený, poniže jemne vláknitý, belavý až krémovožltkastý.^[8] Dužina je pevná, belavá, lesklá a nemenlivá, za mladi vonia a chutí ako čerstvo zomletá múka, v starobe však dosť nepríjemne.^[7]^[8] Výtrusy sú nepravidelné, šesťhranné, hladké, bledožltkastoružové, s jednou veľkou tukovou kvapkou, 9 – 11 × 8 – 9 μm veľké. Výtrusný prach je mäsovočervenkastý.^[7]

Výskyt

Plodnice hodvábnice veľkej vyrastajú od začiatku júla, zriedkavo už od konca mája, až do septembra v teplejších a svetlých listnatých lesoch, najmä v dubinách, aj mimo lesa, napr. na hrádzach rybníkov a v stromoradiach.^[6]^[8] Hodvábnica veľká je teplomilný druh, preto sa nevyskytuje v chladnejších a horských oblastiach. Nerastie ani na kyslejších pôdach.^[6]

Praktický význam

Je to prudko jedovatá huba, ktorá môže za určitých okolností zapríčiniť aj smrteľné otravy.^[7] Po požití tejto huby sa otrava prejaví po 2 až 4 hodinách zvracaním a hnačkami. Tento stav môže pretrvávať aj niekoľko dní, pričom postihnutý stratí veľa tekutín.^[6]^[8]

Možnosť zámeny

Neskúsení hubári si plodnice hodvábnice veľkej mýlia i s jedlými hubami, a to najmä s hodvábnicou jarnou, s čírovnicou májovou, so strmuľkou inovaťovou alebo niekedy aj s machovkou obyčajnou.^[8]^[7]

Galéria

mladé plodnice
skupina plodníc
staršie plodnice
lupene plodnice

Referencie

↑ hodvábnica veľká. In: Encyclopaedia Beliana
↑ Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska
↑ ^a ^b ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rasliny ... Bratislava: Príroda, 1984, S. 44
↑ ^a ^b zvonovec. In: Krátky slovník slovenského jazyka
↑ pečiarkovité. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 361
↑ ^a ^b ^c ^d Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 189.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 310.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 338.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodvábnica veľká

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] vábnica veľká. In: Encyclopaedia Beliana

[2] Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska

[ZNP-3] ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rasliny ... Bratislava: Príroda, 1984, S. 44

[KSSJ-4] zvonovec. In: Krátky slovník slovenského jazyka

[5] čiarkovité. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 361

[:189-6] Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 189.

[:310-7] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 310.

[:338-8] Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 338.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]