Hrádok bolo menšie opevnené sídlo drobnej šľachty v 12. – 15. storočí.

Hrádky boli situované na prirodzených, čiastočne upravených alebo umelo navŕšených vyvýšeninách, obohnaných priekopou alebo valom. Mali predovšetkým obrannú, no niekedy i správnu funkciu.

Na vrcholovej plošine vyvýšeniny s priemerom 20 – 60 metrov stáli drevené alebo kamenné obytné a obranné stavby. Do hrádku sa vstupovalo cez bránu zabezpečenú padacím mostom. V blízkosti hrádkov boli predhradia s hospodárskymi stavbami a príbytkami pre služobníctvo.

Na Slovensku je známych okolo štyridsať lokalít so zvyškami stredovekých hrádkov. Väčšina z nich je veľmi poškodená alebo zničená. Medzi najzachovalejšie patrí hrádok Šiance v Slovenskom Pravne. Niektoré hrádky sa nazývajú Posádkami, pretože ich občasne využívali bratrícke vojská počas svojho pobytu na Slovensku v 2. polovici 15. storočia (Chmeľov, Posádka pri Gajaroch a i.).

• Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1978