Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.

Ochranu Zeme jej magnetickým poľom pred nepriaznivými účinkami slnečného žiarenia resp. pred slnečným vetrom v kombinácii s ďalšími okolnosťami považujú stúpenci ID za dôkaz tzv.vyladených priaznivých podmienok pre existenciu života.

Inteligentný dizajn (ID) alebo inteligentný plán je tvrdenie, že niektoré rysy vesmíru a živých vecí, predovšetkým prítomnosť informácie v bunke, sa dajú lepšie vysvetliť inteligentnou príčinou a nie neriadeným náhodným procesom.^{[pozn 1]} Na rozdiel od kreacionizmu neupresňuje povahu alebo totožnosť inteligentného návrhára. Túto "teóriu" rozvinula skupina amerických kreacionistov, ktorí preformulovali svoje argumenty v spore „stvorenie alebo evolúcia“, aby tak obišli rozhodnutie súdu (Edwards v. Aguillard, 1987), ktoré zakazuje výuku kreacionizmu ako vedy.^[5] Argument dizajnu však používali vedci formátu Kelvina už minimálne od r. 1871.^[6] Inteligentný dizajn je niektorými veriacimi vnímaný ako moderná forma tradičného teologického argumentu pre existenciu Boha.

Jeho zástancovia tvrdia, že inteligentný dizajn je vedecká teória a požadujú predefinovanie pohľadu vedy na nadprirodzené vysvetlenie skutočnosti. Vzhľadom na to, že ich tézu nemožno ani potvrdiť ani vyvrátiť (čo je definícia vedeckosti), to však v skutočnosti veda v pravom slova zmysle nie je.^{[pozn 2]}

Podľa United States National Academy of Sciences nie sú kreacionizmus, ID ani ostatné tvrdenia o nadprirodzenom zásahu vo vzniku života alebo druhov vedou, pretože nie sú testovateľné vedeckou metódou. United Stated National Science Teachers Association a American Association for the Advancement of Science označili ID za pseudovedu. Ďalšie vedecké komunity s týmto tvrdením súhlasia, iné nazývajú ID „junk science“. Kontroverzným sa v tejto súvislosti javí tvrdenie popredného evolučného biológa R.Dawkinsa že prítomnosť či neprítomnosť kreatívnej super-inteligencie je neodškriepiteľne vedeckou otázkou, aj keď v skutočnosti alebo aspoň zatiaľ, nezodpovedanou.^[8]

V Spojených štátoch vo veci, či teóriu inteligentného dizajnu učiť na školách alebo nie, prebehol v roku 2005 súdny proces (prípad Kitzmiller verzus Dover Area School District)^[9], v ktorom odporcovia ID dokázali, že táto teória je latentná forma kreacionizmu. V tom istom roku vyvolal verejnú polemiku vtedajší prezident USA George W. Bush svojimi vyhláseniami v Bielom dome že podľa jeho presvedečenia ID by mal byť vyučovaný popri evolúcii ako alternatívna teória: "Postoje oboch strán by mali byť náležite vysvetlené a vyučované… aby ľudia mohli pochopiť o čom táto debata je…. Súčasťou výchovy je dať ľuďom možnosť spoznať rôzne myšlienkové školy…. Pýtate sa ma či by ľudia mali byť vystavený pôsobeniu rôznych ideových prúdov a odpoveď je že áno….vedecká kritika akejkoľvek teórie by mala byť prirodzenou súčasťou učebných osnov."^[10]

V krajinách Európskej únie podvýbor pre kultúru, vedu a vzdelanie vydal správu, v ktorej inteligentný dizajn odsudzuje ako nebezpečný a v ktorej ďalej píše: „kreacionizmus v akejkoľvek svojej forme, vrátane ID, nie je založený na faktoch, nepoužíva akékoľvek vedecké dedukcie a jeho obsah je zúfalo neadekvátny na vyučovanie vedeckých predmetov“.^{[11][pozn 3]} Predkladatelia danej správy zo socialistickej skupiny v Rade Európy naopak za fakt považujú pôsobenie evolúcie, ktorej procesy sú podľa nich zodpovedné o. i. za vznik infekčných ochorení ako napr. AIDS. Efektívny boj proti týmto infekčným chorobám nie je podľa ich presvedčenia možný ak by pokroky v medicínskom výskume týchto ochorení mali byť hatené popieraním evolučných princípov kreacionistickými teóriami ako ID, čo by v ich ponímaní mohlo mať negatívny dopad na rozvoj spoločnosti alebo zapríčiniť úplný koniec vedeckého medicínskeho výskumu.^{[pozn 4]}

Definícia ID podľa zástancov tejto teórie

Podľa stúpencov ID ak by sa napr. takúto digitálnu postupnosť AUGACGGAG… podarilo objaviť vo frekvenčnom spektre (pozri nižšie) výskumníkom z projektu hľadania mimozemskej inteligencie, bolo by ju možné pripísať inteligentnému pôvodu

Hľadanie signálov nesúcich informáciu v rámci programu SETI.

Podľa ^[12] inteligentný dizajn je úmyselný výber konaný s plným vedomím inteligentným činiteľom alebo osobou s cieľom spôsobiť konkrétny výsledok alebo cieľ.

Koncepty inteligentného dizajnu

• Pri každej udalosti treba vybrať jedno z vysvetlení: ide o pravidelnosť, náhodu alebo plán.^[13]
  • Podľa stúpencov idey ID genetický kód (ktorý súčasná veda vníma ako digitálnu informáciu uloženú v bunke^[14]) spĺňa kritériá pre detegovanie inteligencie v rámci výskumného programu hľadania mimozemskej inteligencie SETI.^{[pozn 5]} Často sa pritom odvolávajú aj na Billa Gatesa ktorý v knihe The Road Ahead^[16] napísal že "DNA je ako počítačový program, ale oveľa dokonalejší ako akýkoľvek iný doteraz vytvorený".^[17] Poukazujú aj na to že francúzski vedci G. Cullmann a J.M. Labouygues ukázali že DNA kód je optimálny.^[18][19]
• Špecifická zložitosť – jav, pri ktorom je možné vylúčiť, že k nemu došlo náhodou.
  • Špecifická zložitosť je synonymum pre špecifickú funkčnú informáciu alebo informačný obsah. Ak by sme mali napr. USB pamäťový kľúč na ktorý by sa dalo uložiť 256 MB informácie, ale táto informácia by pozostávala iba z náhodného sledu núl a jednotiek (t. j. digitálnej informácie), mali by sme síce na tomto kľúči uloženú tzv. shanonovu informáciu, t. j. USB kľúč by z hľadiska informačnej kapacity obsahoval 256 MB, ale táto by nám bola k ničomu, pretože operačný systém počítača by jej vôbec nerozumel. Nato aby táto informácia bola použiteľná, musela by mať špecifické usporiadanie, aby ju počítač vedel prečítať a zobraziť napr. uložený obrázok. Analogicky, sekvencie molekúl DNA majú taktiež určitú informačnú kapacitu, t. j. schopnosť uchovať informáciu, ale na to, aby sa táto informácia dala použiť napr. ako stavebný plán pri tvorbe funkčných proteínov, musí mať špecifické usporiadanie. Informačnú kapacitu sekvencie DNA molekúl možno kvantifikovať uplatnením shannonových rovníc uvážiac štyri nukleové bázy ako symboly informačného systému, podobne ako nuly a jednotky v prípade digitálnej informácie.^[14] Náhodné zoskupenia týchto symbolov by neviedli k funkčnému výsledku – schopnosť bunky tvoriť funkčné proteíny totiž závisí od presného sekvenčného zoskupenia nukleových báz v DNA.^{[pozn 6]} Stúpenci idey ID sú presvedčení, že ľudstvo dosiaľ nepozorovalo mechanizmus zostavovania takýchto funkčne špecifických štruktúr, ktorý by bol založený na náhodných neriadených procesoch.

• Nezjednodušiteľná (neredukovateľná) zložitosť – jav, pri ktorom je možné vylúčiť, že k nemu došlo postupným vývojom.
  • Nezjednodušiteľne zložitý systém je podľa definície taký, ktorého všetky časti sú zložito poskladané do seba takým spôsobom, že pri odstránení ktorejkoľvek jednotlivej súčiastky by prestal fungovať. Podľa stúpencov tejto myšlienky klasická evolučná teória nedokáže vysvetliť pôvod takéhoto systému, pretože jej definícia si vyžaduje, aby jednotlivé súčasti systému sa vyvíjali postupnými malými zmenami svojich predchodcov. Tieto predchádzajúce súčiastky by však samostatne bez celkového systému neplnili žiadnu funkciu, a tak by ich proces prirodzeného výberu mal eliminovať, lebo ten podľa definície zachováva len tie evolučné zmeny, ktoré sú prospešné pre organický život.^{[pozn 7]} Proces prirodzeného výberu tak podľa pôvodných Darwinových slov môže vyberať len také biologické systémy, ktoré sú už funkčné. Ak by biologický systém nemohol byť vyprodukovaný postupnými zmenami, potom by sa musel objaviť ako integrovaný celok, v jednom okamihu.
• Jemne vyladený vesmír – fyzikálne konštanty vesmíru sú vyladené tak, aby mohol existovať život. Tento fakt však nepovažujú odporcovia ID za zmysluplný: vesmír musí mať fyzikálne konštanty v hodnotách, ktoré umožňujú život, inak by sme si nemohli klásť otázky o jeho vzniku. Takže bez ohľadu na to, či vesmír vznikol náhodou alebo úmyselne, vždy bude mať "na život vyladené" konštanty.^{[pozn 8]} Predstava že vesmír musí byť veľmi presne štrukturovaný aby v ňom mohol vzniknúť život sa nazýva antropický princíp. Pri argumentoch o vyladenom vesmíre pre existenciu života sa najčastejšie spomínajú tieto aspekty ktoré sú zároveň témou rôznych vedeckých sporov a polemík ^[20]:
  • Pre život je nevyhnutný hojný zdroj uhlíka, ktorý je formovaný buď tromi jadrami hélia alebo kombináciou jadier hélia a berýlia. Podľa objavu astronóma F.Hoyleho k takémuto formovaniu môže dochádzať len vďaka rezonancii spôsobenej presným vzájomným vyladením energetických hladín základného stavu jadra.
  • Vegetácia na zemskom povrchu produkuje kyslík kým živočíchy ho spotrebúvajú čím sa medzi nimi vytvára rovnováha. Obsah kyslíka v zemskej atmosfére sa pritom prakticky drží na konštantnej úrovni. Bez rastlín by sa naša Zem čoskoro premenila na horúce nebeské teleso s ťažkou atmosférou, v ktorej by dominoval kysličník uhličitý, tak ako je to na Venuši. Na druhej strane, ak by sa množstvo kyslíka zvýšilo o jedno percento, riziko lesných požiarov by neúmerne stúplo a vegetačný príkrov planéty by to neprežil.^[23]
  • Pomer silnej jadrovej sily a elektromagnetickej sily má mať vplyv na formovanie hviezd a taktiež pomer konštánt elektromagnetickej a gravitačnej sily má zohrávať úlohu v umožnení súčasnej existencie veľkých aj malých hviezd, veľké sú údajne potrebné pre produkciu častíc v ich „termonukleárnych peciach“ zatiaľ čo malé sú jediné ktoré dokážu dostatočne dlho stabilne horieť a tak vytvoriť podmienky pre obývateľnú planétu.
  • Na úrovni Slnečnej sústavy predostreté argumenty uvádzajú tzv.obývateľnú planetárnu zónu v ktorej vzdialenosť od Slnka nie je ani príliš blízka na to aby spôsobila vyparenie vody a ani príliš ďaleká aby teploty klesli pod hodnotu pre udržateľný život.^{[pozn 9]}
  • Na planetárnej úrovni sa spomína:
    • úroveň gravitácie na povrchu, atmosférický tlak^{[pozn 10]}, skladba atmosféry (správny pomer plynov)^{[pozn 11]}, rýchlosť rotácie (prílišná by údajne spôsobila silné vetry^{[pozn 12]}, pomalá veľké rozdiely teplôt medzi nocou a dňom)^{[pozn 13]}, zemský magnetizmus (ochranný efekt pred nežiaducimi účinkami slnečného žiarenia^{[pozn 14]}) a pod..
  • Podľa niektorých stúpencov ID sa Zem nielenže nachádza v obývateľnej zóne Slnečnej sústavy, ale vykazuje aj obdivuhodnú polohu z hľadiska možností vykonávať vedecké pozorovania^[25], napr.:
    • Nachádzame sa v oblasti vesmíru kde nie sme obmedzení v pozorovaniach prílišnou svietivosťou susedných hviezd
    • Atmosféra Zeme je vhodne transparentná
    • Veľkosti Slnka a Mesiaca a ich vzdialenosti od Zeme spôsobujú zatmenie Slnka ktoré umožňuje vedecký výskum slnečnej koróny a vďaka ktorému bolo ľudstvo schopné taktiež získať počiatočné potvrdenie očakávaného zakrivenia svetla gravitáciou ktoré predpovedala Einsteinovou všeobecná teória relativity.
• Inteligentný dizajnér – existuje inteligentná príčina vesmíru.
  • Z hľadiska formálnej logiky tento argument zástancov ID je založený na nasledujúcich premisách:
    • Premisa 1: Napriek dôkladnému výskumu, žiadne materiálne príčiny, ktorými by bolo možné demonštrovať schopnosť vyprodukovať veľké množstvá špecifickej informácie, neboli objavené. Kritika tohto východiska spočíva v 2 bodoch:
      • (a) zatiaľ nie je známe, ako vznikol a ako vyzeral prvý život (aký bol zložitý), takže hovoriť o jeho prílišnej zložitosti je irelevantné^{[pozn 15]}
      • (b) mutácie a selekcia (prirodzený výber) sú schopné produkovať a vyberať informáciu (prežijú tie organizmy, ktoré nemajú smrteľné mutácie a ktorým vyhovuje dané prostredie)^{[pozn 16][pozn 17]}
    • Premisa 2: Inteligentnými príčinami možno demonštrovať schopnosť vyprodukovať veľké množstvá špecifickej informácie.^{[pozn 18]}
    • Záver: Podľa zástancov ID ich "teória" predstavuje najlepšie, kauzálne najprimeranejšie vysvetlenie prítomnosti informácie v bunke. (Problém však nastáva pri otázke: Kto vytvoril inteligentného dizajnéra? Ten totiž žiadne logické riešenie nemá.)^{[pozn 19]}

Postoje stúpencov ID k evolučnej teórii

Podľa C.M. Meyera^[33] možno identifikovať viacero definícií chápania evolúcie, pričom tri kľúčové významy z pohľadu vymedzenia postoja stúpencov ID sú:

1. Zmena v priebehu času
2. Spoločný predok alebo myšlienka univerzálneho spoločného predka všetkých živých organizmov ako ju ilustruje napr. Darwinov evolučný strom života
3. Mechanizmus resp. myšlienka že prírodný výber selektujúci rozličné formy mutácií postačuje na tvorbu živých foriem a funkcií ktoré možno vidieť v prírode ako vykazujúce podobu dizajnu^[34]

Stúpenci ID akceptujú evolúciu v jej prvých dvoch významoch, až na niektorých čo sú skeptickí ohľadom univerzálneho spoločného predka.^{[35][pozn 20]} To čo však v evolučnej teórii menovite spochybňujú a kritizujú je prezentovanie ako faktu myšlienky, že čisto neriadené procesy ako prírodný výber aplikovaný na náhodné variácie alebo iný podobne materialistický mechanizmus môžu viesť ku vzniku všetkých živých foriem v biologickom svete.

Kritérium krachu hypotézy ID podľa zástancov tejto teórie

• Podľa stúpencov ID^[12] ak by niekto úspešne preukázal, že veľké množstvá tzv. funkčne špecifickej informácie môžu povstať z čisto chemických a fyzikálnych predchodcov (antecedentov), hypotéza ID o najlepšom vysvetlení daného fenoménu (prítomnosti funkčne špecifickej informácie v živých organizmoch) by bola vyvrátená. ID by podľa nich potom degradovalo z najlepšieho na jedno z možných vysvetlení podobne za aké dnes považujú teóriu náhodného vzniku tejto informácie.
• Zástancovia hypotézy ID sú presvedčení, že flagellum motor ako aj iné nanostroje (ktoré považujú za nezjednodušiteľne zložité) prítomné v živých bunkách napĺňajú kritérium krachu Darwinovej teórie o pôvode druhov, ktoré si sám autor stanovil takto:
  • "Ak by mohla byť preukázaná existencia nejakého zložitého orgánu, ktorý nemohol byť formovaný množstvom po sebe nasledujúcich nepatrných modifikácií, moja teória by sa úplne zrútila."^[21] K tomu však podľa odporcov ID dodnes nedošlo.^{[pozn 21]}

Najvýznamnejší predstavitelia hnutia ID

Podľa názoru zástancov ID sa nikomu uspokojivo nepodarilo vysvetliť evolučný vývoj tzv.bakteriálneho flagellum motora, ktorý považujú za nezjednodušiteľne zložitý.^[37] Tento sa stal akousi ikonou hnutia ID a častou témou v diskurze s evolucionistami.

• Dean Kenyon, Emeritný profesor Biológie v štátnej univerzite v San Franciscu, podľa S. Mayera bývalý popredný evolučný biológ vo svete, autor knihy Biochemická predestinácia^[38], ktorú napísal ešte ako zástanca evolučnej teórie.^[39] Podľa vlastných slov prezentovaných v dokumentárnom filme “Unlocking the Mystery of Life” sa stal stúpencom hnutia ID v dôsledku neschopnosti vyvrátiť protiargument jedného zo svojich študentov spočívajúci v otázke ako sa mohli prvotné proteíny poskladať bez pomoci genetických inštrukcií.
• Michael J.Behe, biochemik z Univerzity v Lehighu, autor tézy o nezjednodušiteľnej zložitosti
• William Dembski, matematik a filozof, absolvent univerzít v Princetone (počítačová veda) a v Chicagu (matematika), autor tézy o špecifickej zložitosti
• Stephen C.Mayer, absolvent univerzity v Cambridge (filozofia vedy)
• Paul Nelson, filozof zameriavajúci sa na biológiu ako vedeckú disciplínu, absolvent univerzity v Chicagu
• Phillip E. Johnson profesor práva na kalifornskej univerzite v Berkeley, považovaný za hlavného zakladateľa hnutia ID
• Scott Minnich, molekulárny biológ z univerzity v Idaho, takmer 20 rokov, ktorý sa zaoberá výskumom molekulárnych nanostrojov. Obhajuje tézu o nezjednodušiteľnej zložitosti. Pokus jej oponentov zdôvodniť vznik flagellum motora tzv. teóriou preadaptácie vyvracia tvrdením, že aj keď 10 komponentov štruktúry flagellum motora nájdeme aj v iných molekulárnych nanostrojoch, 30 je úplne výnimočných. Navyše oveľa zložitejším problémom ako dostupnosť komponentov je podľa neho „montážny návod“, t. j. presná sekvencia skladania komponentov flagellum motora tak aby bol výsledok skladby komponentov funkčný. Otázke montážnych inštrukcií sa podľa jeho podania odporcovia tézy o nezjednodušiteľnej zložitosti trvalo vyhýbajú.
• Jed Macosko – chemik z kalifornskej univerzity v Berkeley. Držiteľ ocenenia Merck Award za najlepší akademický výkon v chémii ako vysokoškolák v technologickom inštitúte štátu Massachusetts (M.I.T.) a čestnej medaily admirála Rickovera vedeckého výskumného inštitútu vo Washingtone D.C. Zaoberá sa štúdiom zložitého dizajnu molekulárnych nanostrojov použitím skenovacej silovej mikroskopie, taktiež je prispievateľom do odborných časopisov Biochemistry (Biochémia) a Molecular biology (Molekulárna biológia).
• Johnathan Wells –akademický titul získal v odbore molekulárnej a bunečnej biológie v kalifornskej univerzite v Berkeley, bol spoluautorom viacerých kníh, o. i. knihy Icons of Evolution (Ikony evolúcie).

Poznámky

1. ↑ Porovnaj:
   • Ilya Prigogine: "Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia. Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.".
   • V ľudskom genóme bolo objavených 40 transkriptov ktoré majú prekrývajúce sa kódové regióny (duálne kódovanie), vlastnosť ktorá je podľa vedcov "takmer nemožná aby vznikla náhodou".^[1]
   • Podľa profesora Dawkinsa mali kreacionisti úprimne tráviť svoj čas špekuláciami prečo sa Tvorca unúval poprepletať genóm tzv. odpadovou DNA.^[2] Napriek tomu denník Pravda v r.2010 priniesol správu o jednom z najvýznamnejších objavov desaťročia týkajúceho sa nečakane dôležitej úlohy veľkej časti DNA, ktorej sa predtým hovorilo „odpadková.“^[3] Podľa slovenského molekulárneho biológa Petra Celeca v genóme asi nie je odpadová DNA, len my sme mali veľa odpadových myšlienok. A zistili sme, že DNA sa evidentne využíva takmer celá.^[4]
2. ↑ Porovnaj: Fyzik Leonard Mlodinow: "Vo vede však platí jedno úplne základné pravidlo: každá hypotéza musí byť testovateľná. To však neznamená, že musí byť testovateľná dnes."^[7]
3. ↑ Správa bola predložená na prerokovanie Socialistiskou skupinou (v súčasnosti Skupina Strany európskych socialistov (PES, ang.))) a bola prijatá hlasovaním v pomere 28:1, jeden prítomný člen sa hlasovania zdržal. 51 členov komisie sa prejednávania predloženej správy nezúčastnilo.
4. ↑ *Body č. 10, 20, 82 a 95 danej správy.^[11]
5. ↑ Autori projektu stanovili prítomnosť kódovej informácie v detegovanom signáli ako jedno z kritérií na prisúdenie pôvodu signálu inteligentnému činiteľu.^[15]
6. ↑ Profesor matematiky na Oxfordskej univerzite J.C. Lennox vysvetľuje informačnú kapacitu pomocou pojmu syntaktická (t. j. Shannonova) informácia a špecifickú informáciu pomocou pojmu sémantická informácia. Kým syntaktická informácia sa dá kvantifikovať napr. počtom použitých symbolov, meranie sémantickej informácie je oveľa zložitejším matematickým problémom a dosiaľ sa v tomto ohľade napodarilo objaviť žiadny úspešný spôsob, o. i. preto že informačný význam akejkoľvek sekvencie symbolov značne závisí od kontextu.^[20]
7. ↑ *"Prirodzený výber pôsobí len vďaka využitiu nepatrných, po sebe nasledujúcich variácií. Nikdy nemôže spraviť veľký a náhly skok, ale musí postupovať krátkymi a istými, zato pomalými krokmi…. Metaforicky môžeme povedať že prirodzený výber každý deň a hodinu po celom svete preskúmava všetky variácie, aj tie najnepatrnejšie, pričom zavrhuje tie čo sú zlé, a zachováva a pridáva tie, čo sú dobré. Robí to úplne nenápadne a necitlivo, kedykoľvek a kdekoľvek sa naskytne príležitosť tak, aby sa zlepšili všetky organické podmienky pre život." ^[21]
8. ↑ Na takýto postoj však filozof John Leslie^[22] reaguje tzv. argumentom popravčej čaty: Ak by napr. táto pozostávala z 50 strelcov z ktorých všetci by minuli pri poprave svoj cieľ, odsúdený by si mohol povedať že je nezmyselné sa pýtať prečo ostal nažive, keďže by stačil len jeden presný zásah a túto otázku by si už nemohol položiť, jednako však môže mať pocit že tu ostáva niečo neobjasnené, menovite otázka prečo všetci členovia popravčej čaty minuli svoj cieľ. Leslie ďalej dôvodí že neexistuje nezlučiteľnosť medzi absenciou prekvapenia u odsúdeného z toho že nepozoruje že by bol mŕtvy a prekvapením z pozorovania že je stále nažive. Obdobne podľa neho pozorovanie že život je možný vďaka naplneniu určitých podmienok preň dáva podnet pre potrebu vysvetlenia existencie daného fenoménu a nie pre zapudenie takejto otázky.
9. ↑ Pre porovnanie priemerná teplota pri povrchu susednej a od Slnka vzdialenejšej planéty Mars je okolo −56 °C. Na jej rovníku sa teploty bežne pohybujú od −90 do −10 °C, a nad nulu sa dostanú iba výnimočne.
10. ↑ Pre porovnanie na povrchu Venuše je tlak ako v hĺbke cca 1 km zemského oceánu.
11. ↑ Napr. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400 °C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500 °C. Pri takejto teplote by sa nachádzal v tekutom stave aj zinok. Venušin povrch je teda kvôli svojej atmosfére teplejší než Merkúrov, aj keď je vo viac ako dvojnásobnej vzdialenosti od Slnka a prijíma teda iba 25 % slnečného žiarenia. Vďaka tepelnej zotrvačnosti a prúdeniu v hustej atmosfére sa teplota na dennej a nočnej strane Venuši výrazne nelíšia.
12. ↑ Pre porovnanie na najväčšej a najhmotnejšej planéte našej slnečnej sústavy Jupiter ktorá sa zároveň okolo svojej osi otočí najrýchlejšie z nich (otočenie netrvá ani 10 hodín) vznikajú búrky a turbulencie pri ktorých rýchlosť vetra podľa údajov sondy Galileo dosahuje až 650 km/h.
13. ↑ Napr. na Merkúri s pomalou rotáciou 58,65 pozemských dní rozdiely teplôt sú od −180 °C v noci až po +440 °C cez deň, čo je nad teplotou topenia olova 327.46 °C
14. ↑ Porovnaj: "Svoje prvé „vesmírne“ skoky vykonal Kittinger na rozdiel od Baumgartnera z otvorenej gondoly balóna. Jeho telo chránil pred kozmickým žiarením iba skafander. Ak by sa v ňom objavila hoci nepatrná trhlinka, Kittinger by bol mŕtvy do desiatich sekúnd. Preto je niektorými historikmi považovaný za prvého kozmonauta."^[24]
15. ↑ Táto premisa však nerieši otázku ako zložitý či jednoduchý bol prvý život, len konštatuje holý fakt že život v akejkoľvek známej forme obsahuje veľké množstvo špecifickej informácie ktorej pôvod nie je známy. Odhliadnuc od toho, odborná literatúra uvádza predpoklad zložitosti prvej živej bunky na základe pokusov s baktériou mycoplasma genitalium, ktorá má zo živých organizmov najmenší známy genóm dĺžky 482 génov pozostávajúcich z 580 070 bázových párov. Navyše keďže mykoplazma nemá bunkové steny a ďalšie bunkové organely potrebné pre replikáciu, môže prežiť len vďaka parazitovaniu v zložitejších organizmoch. Napr. z ľudského urogologického traktu či respiračného systému dokáže čerpať mnohé živiny ktoré nie je schopná vyrobiť si sama.^[26] Podľa vedeckého časopisu New Scientist^[27][28] "niet pochybností o tom, že spoločný predok obsahoval DNA, RNA, bielkoviny, univerzálny genetický kód, ribozómy („fabriky“ na produkciu bielkovín), ATP a enzýmy na tvorbu ATP. Detailný mechanizmus na čítanie DNA a konverziu génov na bielkoviny bol taktiež prítomný. V krátkosti, spoločný predok všetkého života vyzeral podobne ako dnešná moderná bunka."
16. ↑ Popredný evolučný biológ Richard Dawkins zhrnul tento mechanizmus takto: “kumulatívne pridaním tohto kúsku šťastia krok za krokom, a opäť krok za krokom, môžete prepracovať z ľubovoľného stupňa jednoduchosti do ľubovoľného stupňa zložitosti. Všetko, čo potrebujete, je len dosť času."
17. ↑ Porovnaj s výrokmi:
    • “Ako nerozumné atómy dokázali napísať svoj vlastný softvér? To nikto nevie. Nie je známy žiadny fyzikálny zákon podľa ktorého by bolo možné vytvoriť informáciu z ničoho.”^[29]
    • “Dosiaľ nebola pozorovaná ani jedna mutácia ktorá by genómu pridala čo len kúsok informácie.“^[30]
18. ↑ To, že človek ako inteligentný jedinec dokáže naprojektovať a vyrobiť hodinky nijako nedokazuje, že vesmír alebo človek je naprojektovaný a vyrobený. Zásadným problémom zostáva: Kto vytvoril prvotného navrhovateľa / výrobcu?
19. ↑ „Teória“ ID sa však touto otázkou nezaoberá, podľa Beheho ID nezávisí od žiadnych náboženských premís hoci môže mať náboženské implikácie. Podľa S.C. Mayera ak kauzálne vysvetlenie jednej udalosti neposkytuje odpovede na všetky udalosti v rade ktoré danej udalosti predchádzali, neznamená to že toto vysvetlenie sa stáva neplatným, ale len vedie k novej otázke ktorá si vyžaduje ďalšie kauzálne vysvetlenie.^[12] Jednako však implicitné metafyzické dôsledky teórie ID sú najhlavnejšou príčinou jej odmietania zástancami metodologického naturalizmu. K tejto téme ešte rôzni autori najčastejšie citujú tieto výroky:
    • "Choď za argumentmi kam ťa povedú." Sokrates (Platón: Republic)
    • "Teória samotnej evolúcie nie je univerzálne prijímaná preto že by ju bolo možné dokázať logicky koherentnými pravdivými dôkazmi, ale preto, že jej jediná alternatíva, špeciálne stvorenie, je jasne neuveriteľná." Výrok pripisovaný Sirovi Arthurovi Keithovi, ide zrejme o parafrázovanie z článku uvedenom v časopise Nature.^[31]
    • „Koľkokrát som ti povedal že potom ako vylúčiš nemožné, čokoľvek zostane, akokoľvek nepravdepodobné, musí byť pravda?“ (Sherlock Holmes Watsonovi).^[32]
    • Všeobecne akceptované vedecké teórie snažiace sa vysvetliť pôvod vesmíru či života na Zemi taktiež postulujú nejaký počiatočný stav a nezaoberajú sa otázkou čo mu predchádzalo a na takúto otázku ani nepoznajú odpoveď (Darwinova teória o pôvode druhov napr. neriešila otázku odkiaľ sa vzal prvý tzv. replikant (samoreplikovateľný živý organizmus) ako adept na pôsobenie prirodzeného výberu, teória gravitačnej singularity taktiež nerieši otázku čo tejto singularite predchádzalo). Podľa odporcov ID ich však na rozdiel od ID podporujú vedecké metódy poznania a pozorovania okolitého vesmíru a biosféry, a to napriek tomu že napr. v prípade singularity Veľkého Tresku existujú aj alternatívne vedecké teórie ako napr. stacionárneho stavu ktoré s ňou vôbec nepočítajú.
20. ↑ Tento skepticizmus pramení zo skutočnosti že niektorí vedci považujú myšlienku Darwinovho evolučného stromu života v prípade prokaryotov po objave postranného génového prenosu (LGT = Lateral Gene Transfer) za vyvrátenú.^[36]
21. ↑ Odporcovia ID argumentujú nasledovne: Ak z hodiniek vyberieme jedno z koliesok, ako stroj takisto prestanú fungovať. Nikto však netvrdí, že sa tu zjavili z ničoho, ale sú výsledkom dlhodobej, postupnej evolúcie od primitívnych slnečných hodín až k dnešným extrémne zložitým prístrojom na meranie času.

Referencie