Io alebo Ió (starogr. Ἰώ – Io, iný prepis: Ió) je postava gréckej mytológie, v staroveku niekedy stotožňovaná s egyptskou bohyňou Isis.^[1]

Io bola dcérou Inacha, prvého kráľa Argu,^[2] a oceanidy Melie^[3] (alebo Laodiky^[4]). Bola kňažkou bohyne Héry a zamiloval sa do nej najvyšší boh Zeus. Aby ju ochránil pred Hérinym hnevom, premenil ju na kravu, a keď ho potom pri nej aj tak pristihla, predstieral, že ju dojí. Héra sa však nenechala oklamať. Obratnými rečami ho prinútila, aby jej kravu daroval, že ako poriadna manželka sa o ňu postará a postavila k nej stookého pastiera Arga, aby ju strážil. Na Diov príkaz ho však Hermes tónmi svojej flauty uspal a odťal mu hlavu.^[4] Héra pozbierala oči svojho služobníka a ozdobila nimi chvost páva, ktorý sa odvtedy stal vtákom zasväteným Argovi.^[5]

Héra potom za Io poslala ovada, ktorý ju neustále sužoval. Io zo strachu pred jeho cuciakom utiekla k západnému moru, ktoré dostalo po nej meno (Iónske more) a odtiaľ na Kaukaz, pod skalu, kde bol prikovaný Prometeus. Ten jej poradil, aby sa pokúsila dostať do Egypta, kde sa ovada zbaví a opäť nadobudne ľudskú podobu. Po dlhých útrapách sa jej to nakoniec podarilo a pri brehoch Nílu porodila Diovi syna Epafa, ktorý sa stal egyptským kráľom. Podľa jedného mýtu bola Io v Egypte uctievaná ako Isis a Epafos stotožňovaný s egyptským bohom Apidom.^[1][5]

Odraz v umení

Z antiky sa zachovalo niekoľko jej vyobrazení na nástenných maľbách z rímskych čias. Z novovekých obrazov je známy hlavne obraz Jupiter a Io od A. Correggia alebo obraz Premena Io od M. van Uyttenbrocca.^[4]

Referencie a bibliografia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Io (mytológia)