Ján Filický (Filiczky de Filefalva) (* okolo 1585, Vlková – † 1622, Sárospatak, Maďarsko) bol slovenský humanistický básnik a pedagóg.

Pochádzal zo schudobnenej zemianskej rodiny Filiczky de Filefalva a vzdelanie získaval v Levoči a Kežmarku. Neskôr študoval na viacerých univerzitách v Nemecku a v Prahe, kde tiež pôsobil ako vychovávateľ detí z bohatých šľachtických rodín. V roku 1617 odišiel ako profesor na kalvínske učilište do Sárospataku, kde o niekoľko rokov neskôr podľahol moru.

Svoje básne venuje vo väčšine prípadov rôznym osobám (svojim chovancom, básnikom, učiteľom, rektorom nemeckých univerzít a pod.), no mnohé tiež obsahujú anekdoty a zvieracie bájky, ostrú satiru až karikatúru, zobrazujúcu kritiku ľudských nerozumností od hlúposti cez opilstvo až po národnostnú intoleranciu. Počas niekoľkoročného pobytu v zahraničí bol okolím oceňovaný práve pre svoju básnickú tvorbu. Už jeho súčasníci ho nazývali uhorský Ovídius po slávnom rímskom poetovi a taktiež mu udelili prestížny titul poeta laureatus.

Veľkú pozornosť púta Filického báseň Ad Sphettium (Posmeškárovi). V tejto latinskej básni Filický bránil slovenský národ pred urážkami poukázaním na vojenské hrdinstvá a odvahu Slovákov. Filický oslávil nielen dávnu slávu, ale aj dobové činy a porovnával Slovákov s okolitými národmi. V dobovej slovenskej literatúre išlo o výnimočný jav. Báseň je hodnotená ako jeden z prvých prejavov slovenskej národnej identity a taktiež ako jedna z najstarších básnických obrán Slovákov.

• 1604 – Xenia natalitia
• 1609 – Primitiae poeticae
• 1612 – Domino Johanni, comiti palatino Rheni
• 1614 – Dve knihy básní (Carminum libri duo)