Ján z Ľubľany
stredoveký maliar pôsobiaci na území dnešného Slovinska
Detail zobrazujúci pravdepodobne autoportrét Jána z Ľubľany (kópia nástennej maľbe z Kostola svätého Petra v Kamnom Vrhu pri Ambruse), 1964, dnes Slovinská národná galéria, Ľubľana
Štát pôsob.	Svätá rímska ríša
Narodenie	začiatok 15. storočia
Úmrtie	asi po roku 1459/1460/1470
Profesia	maliar
Rodičia	Fridrich z Villachu
Odkazy
Commons	Ján z Ľubľany
Umelecký portál  Biografický portál

Ján z Ľubľany (lat. Johannes de Laybaco, nem. Johannes von Laibach, slovin. Janez Ljubljanski; * začiatok 15. storočia – † asi po roku 1459/1460/1470) bol stredoveký maliar, ktorý je všeobecne považovaný za najlepšieho predstaviteľa tzv. krásneho slohu na území dnešného Slovinska.

O živote Jána z Ľubľany sa zachovalo len málo informácií. Jeho meno a pôvod vyplývajú z nápisov na freskách, v ktorých sa podpísal ako syn maliara Fridricha z Villachu a ako ľubľanský mešťan. Ide konkrétne o fresky v Dolnom Kraňsku: legendy o svätom Mikulášovi, apoštoloch a svätých (1443) v Kostole svätého Mikuláša vo Visokom, scény z Kristovho detstva, Ukrižovanie Ježiša Krista a život Panny Márie (1456) v pútnickom Kostole nanebovzatia Panny Márie v Muljave. Spočiatku pracoval v otcovej dielni v Korutánsku, kde vytvoril aj svoje prvé samostatné diela, ako napríklad nástenné maľby v Kostole svätého Vavrinca v Sillebrückene (1435) a v Kostole svätého Jakuba v Liembergu an der Glan (1435 – 1440). Vďaka otcovým kontaktom s cisterciánmi získal Ján objednávky od opátstva v Stične. V Kraňsku sa usadil okolo roku 1440 s podporou Oswalda Gradenegga, opáta z Viktringu. Krátko po svojom príchode sa stal aj ľubľanským mešťanom.

Nasledujúce roky Ján pôsobil na viacerých miestach. V roku 1443 v kostole svätého Mikuláša vo Visokom, v roku 1456 v pútnickom Kostole nanebovzatia Panny Márie v Muljave a v roku 1459 Kostole svätého Petra v Kamnom Vrhu pri Ambruse. Pravdepodobne v rokoch 1452 – 1455 Ján spolupracoval so svojím otcom na nástenných maľbách v Kostole svätého Jakuba v Deutsch-Griffene. Neskôr samostatne pôsobil v Metnaji a Mačkovci. V spolupráci s maliarmi jeho okruhu vytvoril nástenné maľby (1444) v Kostole Navštívenia Panny Márie v Troščine a Kostole svätého Mikuláša v Žužemberku. Okruh jeho dielne zahŕňa aj fresky v Kostole svätého Michala v Mengeši a maľbu Svätej nedele (1455 – 1460) v pútnickom Kostole Zvestovania Panny Márie v Crngrobe.

Ján z Ľubľany bol významným predstaviteľov tzv. krásneho slohu s osobitým lyrickým poňatím, ktorý preniesol z Korutánska do Kraňska. Tento neskorý krásny sloh bol presiaknutý severskými, českými a talianskymi vplyvmi, čo ilustruje prepojenia a vzájomné umelecké vplyvy medzi Tirolskom, Korutánskom a Kraňskom. Jeho tvorba sa vyznačuje remeselnou zručnosťou, precíznym plastickým modelovaním, farebným spracovaním a idealizáciou postáv. Figúry majú jemné, miestami sentimentálne a idealizované výrazy tváre, v ktorých badať náznaky realizmu flámskej maľby z 2. polovice 15. storočia. Z ikonografického hľadiska je zrejmá jeho adaptácia na koncepciu tzv. kraňského presbytéria.

Významnou prácou Jána z Ľubľany na území dnešného Slovinska je súbor nástenných malieb (1443) v Kostole svätého Mikuláša vo Visokom. V presbytériu kostola je vyobrazená jedna z legiend o svätom Mikulášovi, ktorý zachránil troch nevinných mladíkov pred popravou. Na víťaznom oblúku je orámovaný pás s nápisom a vročením, ktorý naznačuje, že maľba bola dokončená na sviatok svätého Matúša (t. j. 21. septembra 1443) rukou Jána, ľubľanského mešťana a syna majstra Fridricha, maliara z Villachu. Ján z Ľubľany sa pravdepodobne zobrazil aj na votívnej maľbe, kde je rozpoznateľný podľa cechového znaku maliarov (tri malé biele štíty na červenom poli). Vonkajšiu severnú stenu kostola kedysi zdobili fresky svätého Krištofa (dnes značne poškodený) a ikonograficky zaujímavý obraz s názvom Luxuria, striedavo známy ako Panna a diabol alebo Vrah detí. Stav fresky sa pred desaťročiami zhoršil na nepoznanie. Roku 1992 boli zvyšné fragmenty sňaté a prenesené do Mestského múzea v Ľubľane. In situ bola vytvorená reprodukcia založená na Makucovej kópií (1956) zo Slovinskej národnej galérie. Vyobrazená nahá žena stojaca na mŕtvom dieťati je personifikáciou jednej z nerestí nečistoty alebo žiadostivosti. Žena drží pravú ruku pri hlave so zdeseným výrazom na tvári. Okolo rúk sa jej ovinuli dva hady: jeden ju uhryzol do hrude a druhý sa chystá vrhnúť z druhej strany. V pravom dolnom rohu je vyobrazená dračia hlava s otvorenými čeľusťami. Z tlamy sa vinie jazyk okolo ženinej pravej nohy. Na vrchole hornej čeľuste je zelený diabol, ktorý omotal reťaz okolo ženinho pása v snahe čoskoro ju stiahnuť do večného zatratenia. Staršie pramene uvádzajú, že na hornom okraji maľby bol rok 1443.

Vo svojich dielach v Sillebrückene, Liembergu an der Glan a neskôr v Deutsch-Griffene sa Ján ukázal ako skutočný žiak villachskej školy. Medzi ďalšie jeho diela patrí nástenná maľba svätého Krištofa (1444, dnes čiastočne zničená) na severnej strane Kostola navštívenia Panny Márie v Troščine, kde spolupracoval s maliarmi svojho okruhu. Ďalej nástenné maľby v pútnickom Kostole nanebovzatia Panny Márie v Muljave a Kostole svätého Petra v Kamnom Vrhu pri Ambruse. V Kostole svätého Petra zhotovil výmaľbu presbytéria podľa ikonografickej schémy tzv. kraňského presbytéria. Fresky predstavujú rukopis zručného maliara, ktorý zostal verný intenciám tzv. krásnemu slohu. Postavy sa od prechádzajúcich líšia o niečo výraznejšími črtami tváre. Krížová klenba presbytéria je pokrytá bohatou rastlinnou výzdobou, v ktorej dominuje motív akantu. Na jednom z akantových listov je monochromatická maľba mužskej tváre s hlbokými očnými vráskami a mierne zatvoreným ľavým okom. Pravdepodobne ide skrytý autoportrét Jána z Ľubľany.

Ikonograficky zaujímavá je nástenná maľba Svätá nedeľa (slovin. Sveta Nedelja, 1455 – 1460) od neznámeho autora z okruhu Jána z Ľubľany, ktorá je umiestnená napravo od hlavného vchodu pútnického Kostola Zvestovania Panny Márie v Crngrobe. Freska znázorňuje uprostred Bolestného Krista (Imago pietatis) a okolo deväť horizontálnych pásov s rôznymi výjavmi z každodenného života, ktoré by sa nemali vykonávať v nedeľu. Odtiaľ pochádza názov pre túto fresku, ktorá má podľa svojej ikonografie popredné miesto aj v širšom európskom kontexte. Kópie fresky sú umiestnené v Slovinskej národnej galérií v Ľubľane a múzeu v Škofje Loke.

• France Stele. Der Maler Johannes concivis in Laybaco. In: NEUMANN, Wilhelm. 900 Jahre Villach : neue Beiträge zur Stadtgeschichte. Villach : Magistrat der Stadt Villach, 1960. S. 81 – 113. (po nemecky)
• HÖFLER, Janez. Stensko slikarstvo na Slovenskem med Janezom Ljubljanskim in Mojstrom sv. Andreja iz Krašc. Ljubljana : Znanstveni inštitut Filozofske fakultete, Partizanska knjiga, 1985. 94 s. (po slovinsky)
• SEDEJ, Ivan. Etnološki problemi v slikarstvu Janeza Ljubljanskega. Etnolog : glasnik Slovenskega etnografskega muzeja (Ljubljana: Slovenski etnografski muzej), 1994, čís. 4, s. 169 – 186. ISSN 0354-0316. (po slovinsky)
• Janez Ljubljanski. In: Hrvatska enciklopedija. Svesek V. Hu – Km. Zagreb : Leksikografski zavod Miroslav Krleža, 2003. Dostupné online. ISBN 953-6036-35-5. (po chorvátsky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján z Ľubľany

• Vitráž z Kostola svätej Kataríny v Lome pod Storžičom v katalógu Muzej krščanstva na Slovenske (po anglicky)