A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jün-nan | |||||||||
| |||||||||
Skratky: 滇/云 (pinyin: Tien, Jü, (Diān), (Yún)) | |||||||||
![]() | |||||||||
Pôvod mena | Meno pochádza z obdobia dynastie Song | ||||||||
Správna jednotka | Provincia | ||||||||
Hlavné mesto | Kchun-ming | ||||||||
Úradné jazyky | Mandarínčina | ||||||||
Provinčný tajomník | |||||||||
Guvernér | Čchin Kuang-žung | ||||||||
Rozloha | 394 000 km² (7.) | ||||||||
Počet obyvateľov (2009) - hustota obyvateľstva |
45 710 000 (12.) 109 ob./km² (Zoznam čínskych provincií podľa hustoty obyvateľstva|) | ||||||||
HDP (2009) - na obyvateľa |
¥ 16,8 miliardy (24.) ¥ () | ||||||||
HDI () | () () | ||||||||
Národnostné zloženie (2000) | Han – 67%
Yi – 11% Bai – 3.6% Hani – 3.4% Zhuang – 2.7% Dai – 2.7% Miao – 2.5% Hui – 1.5% Tibeťania – 0.3%- | ||||||||
ISO 3166-2 | CN- | ||||||||
Oficiálna webstránka http://www.yn.gov.cn/ | |||||||||
Zdroj informácií pre počet obyvateľstva a HDP: 《中国统计年鉴—2005》 China Statistical Yearbook 2005 Zdroj informácií pre národnostné rozloženie:ISBN 7503747382 《2000年人口普查中国民族人口资料》 Tabulation on nationalities of 2000 population census of China * platné 31. decembra 2004
ISBN 7105054255 |
Jün-nan (čínsky: 云南; pinyin: Yúnnán) je hornatá provincia na juhu Čínskej ľudovej republiky. Severozápadná časť je historickou časťou Tibetu. Provincia na juhu susedí s Vietnamom a Mjanmarskom. Na severe zase s čínskou provinciou S’-čchuan, na východe s provinciou Kuej-čou a autonómnou oblasťou Kuang-si. Priemerná nadmorská výška provincie sa pohybuje od 1000 do 2 000 m n. m., oblasť je súčasťou Jünnansko-kuejčouskej vysočiny.

Geografiaupraviť | upraviť zdroj
Prevažne horský terén provincie striedajú zníženiny v dolinách riek, na ktoré je naviazané miestne poľnohospodárstvo, ktoré stále zamestnáva veľkú časť miestneho obyvateľstva. Jün-nan je zo všetkých provincií druhý najväčší pestovateľ cukrovej trstiny. Aj kvôli tomuto faktu provinciu ťažko postihlo dlhotrvajúce sucho v rokoch 2010-2012, ktoré okrem iného zasiahlo 90 percent miestnych plantáží.[1]
Turizmusupraviť | upraviť zdroj
Provincia je jednou z najnavštevovanejších provincií ČĽR, ako čínskymi, tak aj zahraničnými turistami. Pretekajú ňou tri z najväčších ázijských riek - Dlhá rieka, Salwin a Mekong. V niektorých miestach sú od seba tieto tri veľtoky vzdialené iba niekoľko desiatok kilometrov, čo bol jeden z dôvodov, prečo bola oblasť v roku 2003 zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO ako:
- Chránená oblasť Troch paralelných riek (San-ťiang-ping-liou)
- Juhočínska krasová oblasť
- Li-ťiang
- Ta-li
- Tiesňava skákajúceho tigra
Zaujímavostiupraviť | upraviť zdroj
V rokoch 1926 až 1933 provincia vydala 60 druhov vlastných čínskych známok.[2]
Taktiež sa na jar roku 2013 stal Jün-nan prvou provinciou, ktorá ohlásila, že zruší pracovné tábory, ktoré v ČĽR fungujú od 50. rokov minulého storočia a slúžia ako miesta internácie obvinených kontrarevolucionárov alebo iných kritikov komunistickej vlády.[3]
Administratívne členenieupraviť | upraviť zdroj
Provincia Jün-nan sa člení na 8 mestských a 8 autonómnych prefektúr.
Mestské prefektúryupraviť | upraviť zdroj
- Kchun-ming
- Čchü-ťing
- Jü-si
- Pao-šan
- Čao-tchung
- Li-ťiang
- Pchu-er
- Lin-cchang
Autonómne prefektúryupraviť | upraviť zdroj
Autonómne prefektúry sa členia podľa etnických skupín, ktorým patria:
- Te-chung (tajská a ťingpchoská)
- Nu-ťiang (lisuská)
- Dêqên (tibetská)
- Ta-li (pajská)
- Čchu-siung (iská)
- Chung-che (chaniská a iská)
- Wen-šan (čuangská a miaoská)
- Si-šuang-pan-na (tajská)
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Veľká epocha, marec 2012
- ↑ HLINKA, Bohuslav; MUCHA; Ludvík: Filatelistický atlas, 3. vydanie, GKP Praha, 1986, kapitola Jün-nan, s. 88
- ↑ . Dostupné online.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk