Jaternica

Krvavnica

Jaternica (hovorovo jelito alebo hurka^[1]; poľ. kaszanka, nem. Grützwurst) je mäsiarsky výrobok, konkrétne kus čreva naplnený zmesou mletého mäsa, vnútorností, ryže, krúp a pod.^[2] Jaternica naplnená žemľami a krvou sa nazýva krvavnica (zdrobnene krvavnička).^[3]

Jaternice patria medzi tradičné zakáľačkové výrobky. Recepty na prípravu sa rôznia, ale spravidla ide o rôzne časti bravčového mäsa - bôčik, slabiny, hlava alebo lalok. Môžu sa pridávať aj vnútornosti ako pľúca, srdce, slezina alebo pečeň. Mäsité časti sa predvaria a nahrubo pomelú. Vnútornosti sa melú najemno.^[4] V súčasnosti sa väčšinou zmiešavajú s ryžou, krúpami alebo žemľou. V minulosti sa používala aj pohánka či rôzne obilninové kaše. Niekde aj nastrúhané zemiaky (tzv. liptovské droby).^[5] Z korenín sa pridáva soľ, korenie, cibuľa, majorán, cesnak a zázvor. Do zmesi sa pridáva ovar. Zmes, tzv. prát, sa plní do napred narezaných čriev o dĺžke 15 - 20 cm, ktoré sa uzatvárajú drievkom (špajdľami). Na miernom ohni, pri teplote 85 - 90 °C sa varia 20 - 30 minút.^[4]

Výroba jaterníc

Mletie mäsa na jaternice
Pripravená zmes na jaternice: krúpy s krvou a pomletá mäsová zmes
Plnenie zmesi na jaternice do náplne nabíjačky
Nasádzanie naplnenej náplne do nabíjačky
Tlačenie zmesi do pripraveného črievka
Zakončovacie práce

Referencie

↑ jaternica. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
↑ jaternica. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
↑ krvavnica. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 279.
↑ ^a ^b PELECH, Ondrej, a kol. Domáca zakáľačka. 4. dopl. vyd. Bratislava : Príroda, 1978. 195 s. (Živočišná výroba.) S. 119 – 123.
↑ jaternica. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 215 – 216.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] ternica. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.

[2] ternica. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.

[3] rvavnica. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 279.

[DZ-4] PELECH, Ondrej, a kol. Domáca zakáľačka. 4. dopl. vyd. Bratislava : Príroda, 1978. 195 s. (Živočišná výroba.) S. 119 – 123.

[5] ternica. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 215 – 216.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]