Jedno (gr. το έν - to hen) je jeden zo základných filozofických pojmov, kľúčový pojem Platónovej filozofie. Je opakom mnohého.

Jedno je veľmi ťažko tematizovateľná entita. Vo filozofických učeniach sa chápe napr. ako to, čo je celkom prvé alebo predchodné všetkému, a to vtedy, keď ešte ostatného niet. Preto sa píše vo filozofických textoch aj Pra-Jedno. V západnej filozofii tematizuje klasickým spôsobom Jedno novoplatonizmus. Pri generovaní významových útvarov týkajúcich sa Jedného intervenujú často predstavy maximálnej mimoriadnosti, extatické stavy rôzneho druhu a pod., čo súvisí s nevyhnutnosťou vyvíjať mimoriadne úsilie pri tematizácii jedného.

Názory filozofov

• Anaximandros: Jedno je apeiron, z ktorého vzniká nesčíselné množstvo svetov.^[1]
• Aristoteles: Jedno je jeden z počiatkov protikladov; jedno je to, čo je nedeliteľné, nepretržité, čo má povahu celku, čo má jeden pohyb a jeden tvar, resp. jeden pojem. Kategórie jedného a mnohého sú predpokladom matematiky.^[1]
• Eleati: Jedno v eleati je nedielne bytie.^[1]
• Herakleitos: Jedno podľa Herakleita sú všetky veci, utvárajúce zároveň jeho protirečivú harmóniu.^[1]
• Plotinos: Jedno podľa Plotina je Pra-Jedno to je Vše-Jedno a to zas prajedno, teda absolútne jedno je prvotný prameň všetkého existujúceho, nevýslovne dokonalý božský princip, ktorý možno označiť, no iba približne. Z tohto božského princípu vyžaruje od večnosti svetový rozum ako súhrn všetkých ideí. Jedno je tak absolútne úplné a dokonalé, že možno o ňom hovoriť len to, čím nie je. Jeho protikladom a poprením je mnohosť. Jedno je nad všetkým, ba dokonca aj nad súcnom; je to nesúcno i nadsúcno, je dokonalé, nad cnosťami, nevysloviteľné.^[1]
• Václav Černík: Jedno je niečo vnútorne skĺbené, zosúvzťažnené, čo má povahu celku, čo sa vyznačuje celostným pohybom a tvarom. Jedno môže byť vnútorne diferencované, môže obsahovať kvalitatívne rovnorodé i rôznorodé momenty; dôležité je však to, že jeho komponenty od seba nemožno oddeľovať bez toho, aby nezanikla napokon sama kvalita jedného. Každé jedno je v istom zmysle niečím neopakovateľným, jedinečným , unikátnym. Môže síce zahrnovať nepreberné množstvo kvalít a ich kvantitativvnych gradácií, ktoré môžu byť spoločné aj pre mnohé iné predmety, ale vnutri neho utvárajú istú neopakovateľnú hierarchiu, istý súhrn kvalít, resp. ich jednotu, ktorá sa stáva špecifickou zvláštnosťou spôsobu jeho existencie.^[1]

Referencie