Johannes Gutenberg
nemecký kovorytec a vynálezca
Gutenberg na posmrtnom portréte. Autentické portréty sa nezachovali
Rod. meno	Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg
Narodenie	asi 1400 Mainz, Rímsko-nemecká ríša (dnešné Nemecko)
Úmrtie	pred 26. februárom 1468 tamtiež
Zamestnanie	kovorytec a vynálezca
Známy vďaka	vynálezom a inováciám v oblasti mechanickej kníhtlače
Odkazy
Commons	Johann Gutenberg
Biografický portál

Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg (* asi 1400, Mainz, Rímsko-nemecká ríša – † pred 26. februárom 1468, tamtiež^[1]) bol nemecký kovorytec a vynálezca. Preslávili ho najmä vynálezy a inovácie v oblasti mechanickej kníhtlače.

Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg zaviedol v Európe tlačiarenský stroj s pohyblivým typom písma. Hoci sa pohyblivé písmo používalo už vo východnej Ázii, Gutenberg vynašiel tlačiarenský lis,^[2] ktorý sa neskôr rozšíril po celom svete.^[3] Jeho práca viedla k informačnej revolúcii a k bezprecedentnému masovému rozšíreniu literatúry v celej Európe. Mal veľký vplyv na rozvoj renesancie, reformácie a humanistického hnutia.

Medzi jeho mnohé príspevky k tlači patrí vynález procesu na masovú výrobu pohyblivého písma, používanie atramentu na báze oleja na tlač kníh,^[4] nastaviteľné formy,^[5] mechanické pohyblivé písmo a vynález dreveného tlačiarenského lisu podobného poľnohospodárskym skrutkovacím lisom z tohto obdobia.^[6] Za Gutenbergovu metódu na výrobu písma sa tradične považuje zliatina typového kovu a ručná forma na odlievanie písma. Zliatina bola zmesou olova, cínu a antimónu, ktorá sa tavila pri relatívne nízkej teplote na rýchlejšie a úspornejšie odlievanie, dobre sa odlievala a vytvárala trvanlivé písmo.^[7] Jeho hlavné dielo, Gutenbergova Biblia, bola prvou tlačenou verziou Biblie a bola oceňovaná pre svoju vysokú estetickú a technickú kvalitu.

Gutenberg sa často uvádza medzi najvplyvnejšími osobnosťami v dejinách ľudstva a jeho pamiatka sa pripomína na celom svete. Pri príležitosti 500. výročia jeho narodenia bolo v roku 1900 v jeho rodnom meste Mainz založené Gutenbergovo múzeum. V roku 1997 vybral časopis Time Life Gutenbergov vynález ako najdôležitejší vynález druhého tisícročia.^[8]

Narodil sa ako syn kupca Friela Gensfleischa zur Ladena (ďalšie meno zum Gutenberg jeho otec prijal podľa miesta, kde neskoršie žil).

Gutenbergov hlavný vynález nebola kníhtlač (ako sa niekedy chybne uvádza), tá bola vynájdená už pred ním. Zatiaľ čo predtým sa praktizovala bloková tlač, keď sa každá stránka kompletne odliala, či vyrezala z dreva a potom vytlačila (a mohla sa vyhodiť, na novú stranu musela byť vytvorená nová), Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z jednotlivých znakov (písmen), ktoré sa dali preskupiť a znova použiť na inú stranu, čo celú tlač podstatne zlacnilo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh (predtým boli tlačené iba časti kníh) a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu.

23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač tzv. Gutenbergovej Biblie, prvá Biblia, ktorá sa na svete objavila vo väčšom množstve. Gutenberg sa však dostal do problémov – nebol dobrý obchodník a jeho finančné problémy ho doviedli až k zhabaniu strojov a do problémov so zákonom. Zomrel v roku 1468 v chudobe.

Aj keď Gutenberg sám so svojím objavom neprerazil, avšak jeho objav sa ukázal byť veľmi dôležitý, lebo odštartoval sériovú výrobu kníh a v súvislosti s tým informačnú a vedeckú revolúciu a rozšírenie vzdelanosti medzi širšie vrstvy.

V súčasnosti na svete stále existuje 49 Gutenbergových Biblií, ide zrejme o najstaršie knihy vytlačené Gutenbergovou metódou.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Gutenberg

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johannes Gutenberg na anglickej Wikipédii.