Juraj Alner
slovenský pedagóg, novinár, a publicista
Narodenie	23.07.193723. júl 1937 (85 rokov) Kladno, Česko-Slovensko
Alma mater	Vysoká škola pedagogická Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (PhDr.)
Rodičia	Ernest Alner, rod. Abeles (1904 – 1941) Hana Milecová, rod. Salusová (1907 – 1987)
Manželka	Klarisa Alnerová, rod. Taubingerová (* 1937) Zuzana Alnerová, rod. Horáčková (* 1945)
Deti	Jana Alnerová-Zvaríková (* 1961) Tomáš Alner (* 1973) Lukáš Alner (* 1975)
Biografický portál

PhDr. Juraj Alner (* 23. júl 1937, Kladno)^[1][2] je slovenský pedagóg, novinár, a publicista aktívny najmä v oblasti európskej integrácie.

V rokoch 2002 – 2004 bol medzinárodným generálnym tajomníkom Asociácie európskych novinárov.^[3][4]

Životopis

Juraj Alner sa narodil 23. júla 1937 v Kladne, ale čoskoro sa rodina presťahovala do otcovho rodiska Ružomberka.

V roku 1941 otec zomrel a matka sa vydala za Zlatoňa Mileca. Prvú vlnu deportácii slovenských Židov v roku 1942 prežili vďaka prezidentskej výnimke pre jeho starého otca. Po vypuknutí Slovenského národného povstania v lete 1944 ušli na vidiek, kde sa skrývali až do oslobodenia. V lete 1946 bol vďaka Švajčiarskemu Červenému krížu na pobyte pre deti vo Švajčiarsku. Napísal o tom knihu Švajčiarske deti, ktorá vyšla v roku 2010.^[5][6]

Po vojne žili krátko v Ružomberku, potom v Žiline a od roku 1948 v Bratislave, kde v roku 1951 ŠtB zatkla jeho nevlastného otca, ktorý bol v rámci politických procesov väznený 11 rokov. V roku 1955 nastúpil na štúdium slovenčiny na Vysokej škole pedagogickej (VŠP) a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.^[2]

Aj kvôli účasti na študentskom proteste ho po skončení vysokej školy poslali na dva roky „do výroby, aby sa oboznámil s robotníckou triedou“. V roku 1962 založil v Banskej Bystrici Divadlo poézie. V rokoch 1964 – 1969 pracoval v redakcii denníka Ľud v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol nútený emigrovať do USA, odkiaľ sa kvôli rodine vrátil. Vzhľadom na jeho politické postoje pracoval 1970 – 1978 ako robotník-korektor a 1978 – 1989 ako knihovník na VŠMU.

V novembri 1989 a po ňom spolupracoval so študentmi a Verejnosťou proti násiliu a po páde režimu sa vrátil do denníka Ľud ako šéfredaktor. Neskôr pôsobil v redakciách Slobodného piatka a Národnej obrody ako komentátor, publikoval takmer vo všetkých slovenských médiách, bol dopisovateľom denníkov Der Standard a Luxemburger Wort. V marci 1990 sa zúčastnil obnovy Paneurópskej únie na Slovensku a od januára 1994 bol jej generálnym tajomníkom.^[3] V roku 1993 založil slovenskú sekciu Asociácie európskych novinárov a stal sa jej predsedom.^[3][4] Od začiatku deväťdesiatych rokov prednášal na viacerých univerzitách v zahraničí a na Slovensku.

Členstvo v profesijných organizáciách

• 1994 – 2013 Paneurópska únia na Slovensku, generálny tajomník^[3]
• 1993 – 2007 Slovenská sekcia Asociácie európskych novinárov, predseda^[3][4]
• 2002 – 2004 Asociácia európskych novinárov, medzinárodný generálny tajomník^[3][4]
• 2011 – Asociácia európskych novinárov, čestný medzinárodný tajomník
• 1997 – 2003 Nadácia Pontis, člen správnej rady^[7]
• 1998 – 2000 Nadácia Pontis, predseda správnej rady

Ocenenia

• 1996 – Slovenská novinárska cena
• 1997 – Strieborná medaila prezidenta Slovenskej republiky (Michal Kováč)
• 1998 – Európska novinárska cena (AEJ European Journalism Award)
• 2015 – Rad čestnej légie Francúzska (Officier de la Légion d’honneur)^[8][9]

Dielo

Vlastné

• 1969 – Krajania. Česi a Slováci vo svete (kniha zakázaná a náklad zničený)
• 2000 – Ľudská stopa, poézia
• 2001 – Zrod cely, prózy
• 2007 – Škola v Európe – Európa v škole, učebné texty pre stredné školy^[10]
• 2008 – Židovský rok a iné eseje
• 2010 – Švajčiarske deti^[6]
• 2011 – Slovenské pohľady na Židov alebo Židia v Slovenských pohľadoch

Preklady kníh

• 2004 – Pan-Európa (Coudenhove-Kalergi, R.)
• 2014 – Konrad Adenauer. Prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko (Hans-Peter Schwarz)^[11]

Texty v zborníkoch

• 1998 – 2007 Die Slowakei. v: Jahrbuch der Europäischen Integration. (ed. Weidenfeld – Wessels) Europa Union Verlag, Bonn.
• 2005 – Ostdeutschland war nie etwas Natürliches (ed. Rita Kuczynski), Berlin
• 2010 – Slovensko v Európskej únii... v: Kde sme?: Mentálne mapy Slovenska (ed. Martin Bútora)

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Juraj Alner – výpoveď pamätníka na webe Ústavu pamäti národa
• Diela Juraja Alnera v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice