Prirodzenoprávna škola je učenie o ideálnom práve, nezávislom od štátu, vyvierajúcom z rozumu a prirodzenosti človeka. Zástanci prirodzenoprávnej školy veria, že právo nie je len súhrn právnych predpisov, ale malo by vyjadrovať nemenné princípy správania, ktoré sú vlastné každému človeku. Tvrdia tiež, že iba hodnoty dávajú právnemu systému význam, bez nich je to iba mechanizmus. Obsahom právnej normy už nemá byť čokoľvek, ale norma má byť aj morálna a spravodlivá.

Zárodky tákýchto názorov sú už v antike u Sokrata, Platona a i. V stredoveku pokladali prirodzené právo za druh božieho zákona (Tomáš Akvinský). Idea prirodzeného práva sa najviac rozšírila v období moderných revolúcií na Západe 17.-18. storočia. Rozpracúvali ju najmä Grotius, Baruch Spinoza, John Locke, Jean-Jacques Rousseau, Montesquieu, Holbach, Immanuel Kant, Radiščev, Georgio del Vecchio, Gustav Radbruch.

Pozri aj

• Pozitívnoprávna škola