A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kláštor v Hamborku (dnes Brezovička) bol jedným z troch kláštorov kartuziánov, ktoré boli na Slovensku.
Hamborek sa nachádzal v okrese Sabinov v Prešovskom kraji. Dedina sa volala najprv Haynburg (hrad na výbežku), potom Hamburg, Hambork, Hamborg, Hámbor, Hamburek, Hamborek a nakoniec v roku 1948 dostala názov Brezovička. Cez Hamborek kedysi viedla významná cesta – Via regia (kráľovská cesta), ktorá spájala Spiš so Šarišom. Hamborek mala vo vlastníctve rodina Berzeviczyovcov.
Vznik



Kláštor v Hamborku vznikol ako odčinenie Magistra Kakaša (Galusa), syna Rikolfa, za vraždu, keď v nejakom spore zabil Fridricha, syna spišského župana Arnolda z rodu Görgeyovcov, údajného prepošta Strážcov Božieho hrobu (ináč nazývaných aj krížovníkov alebo božohrobcov) v Chmeľove . Pravdepodobne ho nezabil osobne, ale prostredníctvom svojho človeka Hynama Lanka a jeho druhov.
Po vražde sa v Levoči v roku 1307 konal zmierovací súd, aby sa medzi dvoma nepriateľskými šľachtickými rodinami Berzeviczy a Görgey zastavili ďalšie spory, plienenia a vraždy. Tento súd v rozsudku nariadil, aby za pásu duše zavraždeného Fridricha magister Kakaš založil (resp. podporil) šesť kláštorov – podľa M. Schmauka (C. Wagner uvádza, že mal len navštíviť šesť kláštorov), v ktorých sa za dušu Fridricha mal dať odslúžiť 400 zádušných omší – podľa M. Schmauka (C. Wagner uvádza 4000), čo bolo vtedy zvykom. Okrem toho mal priamy vrah Hynam Lang ako pokutu za hriech, ktorého sa dopustil, vykonať kajúcnickú púť spolu s ďalšími štyrmi druhmi na štyri pútnické miesta (alebo kláštory) a to – v Ríme, Bari, Kompostelli a Cáchach. Kakaš taktiež musel zaplatiť 200 mariek, z ktorých sa 50 mariek malo použiť na úhradu trov „pútnika“ Hynama a jeho druhov.[1][2][3]
Na základe rozsudku magister Kakaš založil v roku 1319 kláštor v Červenom Kláštore, v roku 1308 minoristký kláštor v Levoči (podľa starej levočskej kroniky) a v roku 1307 v Hamborku.[2] V Hamborku dal kláštor založiť roku 1307 a do kláštora povolal rehoľníkov – kartuziánov z kláštora na Skale útočišťa.[1] Kartuziánom na Skale útočišťa na Spiši dal polovičný výnos z mlyna a celú rentu od poddaných v Hamborku v hodnote troch hrivien striebra ročne.[3] Ďalej svoj majetok v Lendaku zamenil s majetkami rehoľných kanonikov v Chmeľove pri Prešove, cistercitom v Spišskom Štiavniku daroval časť svojho majetku vo Vlkovej (Farkašovciach).
Osídlenie kláštora
Jedným z novopostavených kláštorov bol aj kláštor v Hamborku (teraz v Brezovičke). Kartuziáni prišli zo Skaly útočištia do Hamborka v roku 1307 a postavili kostol dlhý 23,5 metra bez veže s polygonálnou svätyňou a severne od kostola postavili tiež kláštornú budovu s rozmermi 36,2 x 10,4 metra. V kláštornej budove boli tri väčšie miestnosti s rozmermi: 8,6x8m, 11,3x8m a 8,9x3m, z ktorých jedna miestnosť slúžila ako refektár, druhá ako skriptórium, tretia ako spoločná miestnosť, prípadne ako hospic pre šľachticov, ktorí išli po ceste Via regia a potrebovali niekde prenocovať. Tento menší kláštor bol filiálkou kláštora na Skale útočištia a slúžil nielen ako kláštor a hospic, ale aj ako hospodárska správa – grangia.

Odchod kartuziánov
Prepošt na Skale útočišťa po čase zistil, že spravovanie tohto kláštora nie je pre neho výhodné a tak súhlasil s výmenou Brezovičky za obec Klčov. Výmena sa uskutočnila 14. januára 1329 a potvrdila ju aj Spišská kapitula.[1] Výmenu inicioval Kokošov brat Ján. Obec Brezovička tak opäť prešla pod správu šľachticov z Brezovice.[3] Kartuziáni preto odišli z Hamborka v roku 1329 na Skalu útočišťa alebo do Lechnice, kde boli v tom čase kartuziánske kláštory. Podľa tradície po sebe zanechali farskému kostolu pozlátený strieborný kalich sv. Mikuláša, ktorý sa teraz nachádza v Múzeu v Bardejove.
Referencie
- ↑ a b c POLLA, Bello. Zisťovací historickoarcheologický výskum v Brezovičke.. roč. 8. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo : Nové obzory., 1996. S. 426-427.
- ↑ a b KÚTNIK, Jozef. K predkartuziánskym dejinám Červeného kláštora pri Dunajci.. 8. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo : Nové obzory, 1966. S. 180-181.
- ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 41 – 42.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kláštor kartuziánov v Hamborku
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk