Klasicizmus
Jacques Louis David La mort de Marat
Základné údaje
Trvanie:	2. pol. 17. storočia - okolo pol. 19. storočia
Manifest	L'art poétique (Nicolas Boileau)
Filozofia:	Racionalizmus
Autori
Architektúra:	Christopher Wren, Jacques-Germain Soufflot,Emerikus
Sochárstvo:	Bertel Thorvaldsen, Antonio Canova
Literatúra:	Pierre Corneille, Molière, Daniel Defoe, Jonathan Swift, Jean de La Fontaine, Ján Kollár, Ján Hollý, Ján Chalupka
Maľba:	Jacques Louis David, Jean Antoine Gros, Jean Auguste Dominique Ingres, Francisco Goya,
Dejiny umenia Praveké umenie Kromlech dolmen menhir venuša jaskynná maľba Altamira Lascaux Niaux Rouffignac Staroveké umenie Sochárstvo v starovekom Egypte Maliarstvo v starovekom Egypte Architektúra Mezopotámie Egejská kultúra Antické umenia Rímske umenie Grécke umenie Stredoveké umenie Predrománske obdobie Merovejovské obdobie Karolínska renesancia Ottonské obdobie Románske obdobie Gotika Novoveké umenie Renesancia Manierizmus Barok Klasicizmus Rokoko Empír Umenie 19. storočia Romantizmus Realizmus Predrafaelisti Art and craft Esteticizmus Barbizónska škola Peredvižnici Impresionizmus Neoimpresionizmus Postimpresionizmus Symbolizmus Les Nabis Secesia Art Nouveau Moderné umenie Fauvizmus Expresionizmus Kubizmus De Stijl Purizmus Funkcionalizmus Medzinárodný sloh Section d'Or Futurizmus Rayonizmus Suprematizmus Kubofuturizmus Konštruktivizmus Metafyzická maľba Dadaizmus Organická architektúra Surrealizmus Tachizmus Abstraktný expresionizmus Action painting Pop art Socialistický realizmus Nový realizmus Nová figurácia Hyperrealizmus Fotorealizmus Kinetic art Opt art Koncept art Minimal art Land art Body art Graffity Postmoderná maľba Hi-tech Dekonštruktivizmus

Klasicistické dvere v Olomouci

Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady.

Pojem klasicizmus

Francisco de Goya - El Quitasol

Tento pojem vznikol v druhej polovici 17. storočia vo Francúzsku ako nový umelecký smer. V tomto čase sa v ostatných európskych krajinách ešte rozvíjal barok. Termín klasicizmus pochádza z latinského slova classicus, ktorého pôvodný význam bol vynikajúci, modelový. K týmto významom pribudol aj ďalší. Termínom classicus (v slovenskej verzii klasický) sa označovali tie javy, ktoré mali vzťah k antike.

Pomenovanie klasicizmus ako označenie nového umeleckého smeru sa vytvorilo vtedy, keď do literatúry vstupoval nový smer založený na protikladných princípoch – romantizmus. Predstavitelia romantizmu sa v umení presadzovali zápasom s generáciou predchodcov, zástancov klasiky.

Klasicizmus sa uplatnil vo Francúzsku, v Taliansku a v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.

Poetika klasicizmu

Klasicizmus s pozitívnym vzťahom k antike nadväzuje na ideály renesancie a dostáva sa do protikladu s barokom. Napätie klasicizmu a baroka vyplýva najmä z inšpirácie klasicistických umelcov racionalistickou filozofiou (z lat. ratio – rozum), hlásajúcou vládu rozumu. Umelci zdôrazňovali racionálny prístup v umení. V duchu výroku Reného Descarta „Cogito, ergo sum“ („Myslím, teda som“) sa rozum stal vodcom umelcov.

Antonio Canova - Cupid and Psyche

Umelecké diela sa mali vyznačovať významovou a výrazovou jasnosťou. Umenie malo prírodu napodobňovať a zároveň dokazovať, že je možné podriadiť ju ľudskému rozumu. Preto v klasicistickom umení vystupuje ako ovládnuteľný jav – prísne upravené klasicistické parky a záhrady. Je to štylizovaná príroda. Ideálom umeleckého zobrazenia bol jednotlivec schopný podriadiť svoje individuálne záujmy službe spoločnosti. Kritériom krásy sa stala pravdivosť. Umenie klasicizmu je prísne normované. V literatúre jeho pravidlá sformoval francúzsky básnik Nicolas Boileau v knihe Básnické umenie. Do češtiny ho preložil aj slovenský básnik Bohuslav Tablic.

Klasicizmus rozdeľoval žánre na vysoké a nízke.

Vysoké žánre zobrazovali:

• vznešené historické námety
• mytologické námety
• urodzené postavy (veľmoži, vojvodcovia, panovníci)

Nízke žánre zobrazovali:

• smiešne javy každodenného života
• neurodzené osoby (mešťania, dedinčania, žobráci)

V literárnych druhoch klasicizmus preferoval:

• drámu, k vysokým dramatickým žánrom patrila tragédia
• v epických žánroch veršovaný epos
• v lyrických žánroch óda, hymnus

Za nízke druhy a žánre sa považovali:

• v dráme komédia
• v epických žánroch prozaický román, bájka, epigram, satira
• v lyrike pieseň

Literatúra klasicizmu preferovala veršované žánre.

Vývin klasicizmu

Voltaire

Klasicizmus od svojho vzniku v polovici 17. storočia do obdobia rozkladu na počiatku 19. storočia prešiel rôznymi vývojovými štádiami.

Prvé obdobie bolo vo Francúzsku v 17. storočí. Najvýznamnejší predstavitelia klasicizmu boli:

• Jean Racine
• Molière
• Pierre Corneille
• Nicolas Boileau
• Jean de La Fontaine

Druhé obdobie spája klasicizmus s osvietenskou filozofiou. Osvietenstvo ako myšlienkové hnutie vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku a Anglicku a vyvrcholilo v 18. storočí vo Francúzsku v dielach:

• Voltaira
• Denisa Diderota
• Montesquieua

Osvietenci považovali za najvyššiu hodnotu ľudský rozum a verili v spoločenský pokrok. Zdôrazňovali ideály humanizmu, stavali sa proti feudálnemu útlaku a náboženskému dogmatizmu. Prispeli k sekularizácii (zosvetšteniu, oslobodeniu od náboženských vplyvov) vedy a vedeckého myslenia. Európsky klasicizmus 18. storočia nazývame osvietenským klasicizmom.

Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachty a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicistické hnutie sa na prelome 18. a 19. storočia rozvinulo do neoklasicizmu predovšetkým v sochárstve a architektúre. Predstavitelia klasicizmu sú Andrea Palladio, neskôr William Hogarth, Thomas Gainsborough, Canaletto, Piranesi, Jacques-Louis David a Ingres. Klasicizmus sa vyvíjal paralelne s rokokom a napokon vyústil do umenia napoleonskej doby, takzvaného empíru s jeho priamočiarymi obrysmi a jednoduchými tvarmi a pomerne studenou krásou.

Zdroje

• Čúzy, Ladislav – Kákošová, Zuzana – Michálek, Martin – Vojtech, Miloslav: Panoráma slovenskej literatúry 1. SPN, Bratislava: 2004. 169 s. ISBN 80-10-00316-6