A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kognitívna antropológia je vedecký odbor v rámci kultúrnej antropológie, v ktorom sa vedci snažia vysvetliť vzorce zdieľania vedomostí, kultúrnych inovácií a ich prenosu v čase a priestore s využitím metód a teórií kognitívnych vied (najmä experimentálnej psychológie a evolučnej biológie), často v úzkej spolupráci s historikmi, etnografmi, archeológmi, jazykovedcami, muzikológmi a ďalšími odborníkmi zaoberajúcimi sa popisom a interpretáciou kultúrnych foriem.
Kognitívne antropológia skúma spôsoby, ktorými ľudia chápu a myslia na udalosti a objekty vo svete. Poskytuje spojenie medzi ľudskými myšlienkovými procesmi a fyzickými a ideovými aspektmi kultúry.[1]
História
Ako odbor antropológie má kognitívna antropológia svoje korene v antropologickej lingvistike a je úzko spojená s psychologickým výskumom kognitívnych procesov. Odbor vznikol ako samostatná oblasť štúdia v roku 1950, keď sa etnografovia snažili objaviť „pohľad domorodca" prijatím empirického prístupu v antropológii. [2]
Nový odbor bol alternatívne nazývaný aj ako Etnoveda, Etnosémantika, Etnolingvistika a Nová etnografia. Všetky tieto výrazy sa vzťahujú na nové smery, ktoré interpretovali nové etnografické znalosti po roku 1950. Tento prístup pod pojmom kultúra rozumie znalosti [1], na rozdiel od materialistických predstáv, ktoré dovtedy ovládali tento odbor.
V prvých desaťročiach praxe sa kognitívna antropológia zameriavala na ľudové taxonómie, zahrňujúce koncepty farieb, rastlín a chorôb. Počas rokov 1960 až 1970 došlo ku teoretickému a metodickému posunu v rámci odboru. Lingvistické analýzy aj naďalej poskytovali metódy pre porozumenie a prístup ku kognitívnym kategóriám domorodých ľudí. Avšak dôraz sa už nekladie na veci a ich vzťahy k pôvodným kategóriám, ale na analýzu kategórií z hľadiska mentálnych procesov. Vedci tejto generácie predpokladali, že existujú duševné procesy založené na štruktúre mysli, a teda sú spoločné pre všetkých ľudí. Tento prístup rozšíril pôsobnosť odboru na štúdium nielen komponentov abstraktných systémov myslenia, ale tiež skúmanie mentálnych procesov vzťahujúcich sa k symbolom a myšlienkam [3].
Predmet štúdia
Kognitívna antropológia je štúdium myslenia v kontexte kultúry. Medzi mnohých výskumných témami, ktorými sa zaoberá, patria medzi najdôležitejšie:
Kultúrne modely
Kultúrny model (tiež ľudový model, kultúrna schéma) nie je presne definovaný pojem, ale viac "slúži ako heslo pre mnoho rôznych druhov kultúrnych znalostí"[4]. Kultúrne modely vo všeobecnosti odkazujú na nevedomý súbor predpokladov a vysvetlení, ktorý členovia spoločenstiev alebo skupín zdieľajú. Majú zásadný vplyv na ľudské správanie a chápanie sveta .
Slová, gramatické kategórie a pravidlá sú v ľudskej pamäti spájané s kultúrnymi modelmi. Lingvistické formy a kognitívne schémy sa "aktivujú" navzájom: lingvistické formy dostávajú schémy do mysle a následne sa schémy vyjadrujú v lingvistických formách. Prakticky všetky výskumné stratégie využívajú tento vzťah medzi jazykom a myslením pri štúdiu konceptuálnych znalostí a kognitívnych systémov.
Príkladom kultúrneho modelu je schéma popisujúca obchodné udalosti v našej kultúre [5]. Model „Obchodnej udalosti“ má premenné – „kupujúci“, „predávajúci“, „peniaze“, „tovar“ a „výmena“ (zátvorky rozlišujú konceptuálne jednotky od slov). Potom „kupujúci“ je osoba, ktorá vlastní „peniaze“, prostriedok výmeny a „predávajúci“ je osoba vlastniaca „tovar“, predmet výmeny. „Výmena“ je interakciou pri ktorej „kupujúci“ dáva „peniaze“ a dostáva „tovar“, zatiaľ čo „predávajúci“ dodáva „tovar“ a dostáva „peniaze“. Udalosť je chápaná ako obchodná transakcia, len čo osoby, objekty a udalosti v prostredí sú priradené ku zodpovedajúcim premenným daného modelu (schémy).
Niekoľko slov - kúpiť, predať, zaplatiť, náklady, hodnota, cena, minúť, účtovať - aktivuje schému „Obchodnej udalosti“. Každé z týchto slov vyberá určité aspekty schémy na ich zvýraznenie, pričom zvyšné aspekty zostávajú nevyjadrené v pozadí. Slovo kúpiť sa zameriava na výmenu z pohľadu kupujúceho a slovo predávať z pohľadu predávajúceho. Náklady sa zameriavajú na peňažnú časť vzťahu peniaze-tovar a hodnota a cena sa zameriava na tovarovú časť vzťahu. Slová zaplatiť a minúť sa zameriavjú na kupujúceho a peňažnú časť vzťahu peniaze-tovar a slovo poplatok sa zameriava na predávajúceho a tovarovú časť vzťahu peniaze-tovar [6].
Kognitívne modely sú abstrakcie, ktoré reprezentujú konceptuálne vedomosti (znalosti). Sú to kognitívne štruktúry pamäti, ktoré predstavujú stereotypné koncepty. Modely štrukturujú naše poznanie objektov a situácií, udalostí a akcií, a taktiež sekvencie udalostí a akcií.
Kultúrne univerzálie
Kultúrne univerzálie sú systémy konceptuálneho poznania, ktoré sa vyskytujú vo všetkých spoločnostiach (kultúrach). Pri štúdiu kognitívnych spoločných prvkov - komonalít, antropológovia zastávajú "obmedzene relativistickú" alebo univerzalistickú pozíciu. Prijímajú relativistický pohľad pri rozpoznávaní rozdielov v jednotlivých kognitívnych a kultúrnych systémoch a univerzalistickú pozíciu čo sa týka fundamentálnych konceptov a uniformít v týchto systémoch [7].
Výskum porovnávajúci farebné kategórie ukázal, že základné farebné kategórie sú organizované okolo najlepších príkladov a že tieto základné farby sú rovnaké naprieč jednotlivcami a jazykmi [8]. Bolo tiež zistené, že existuje presne jedenásť univerzálnych farebných kategórií - čierna, biela, červená, zelená, žltá, modrá, hnedá, fialová, oranžová, ružová a šedá, ktoré sú zakódované v prísnej evolučnej sekvencii, a že tieto univerzália sú určené prevažne neurofyzikálnymi procesmi v ľudskom vnímaní farieb [9].
Myšlienka kultúrnych univerzálií, že špecifické aspekty kultúry sú spoločné pre všetky ľudské kultúry je v rozpore s kultúrnym relativizmom.
Kultúrny konsenzus
Teória rozpracovaná A. Kimballom Romneym, Williamom Batchelderom a Susan Wellerovou[10] v 80tych rokoch minulého storočia ako spôsob skúmania kultúrnych znalostí. Teória predpokladá, že kultúrne znalosti sú zdieľané, ale príliš obsiahle na to, aby nimi mohol disponovať jediný jedinec a tým pádom sú nerovnomerne rozdelené. Kultúrny konsenzus sa zaoberá individuálnou variabilitou kultúrnych znalostí a ako sa odlišné individuálne konceptuálne systémy organizujú v rámci kultúrnych systémov.
Použitím skupiny analytických postupov, teória odhaduje kultúrne správne odpovede na sériu otázok a úroveň znalostí respondentov alebo zdieľanie odpovedí. Teória konsenzu teda skúma vzorce zhody medzi jednotlivcami skupiny na určité odbory znalostí spojených s kultúrou, s cieľom zistiť organizáciu kognitívnej diverzity. Ustanovuje tak "správnu" verziu kultúrnych znalostí[10].
Teória sa stala výraznou súčasťou sociálnej, kultúrnej a medicínskej antropológie a je používaná aj v iných kognitívných vedách a v medzi-kultúrnom výskume.
Ľudové taxonómie
Mnoho počiatočných prác v etnovedách sa sústredilo na ľudovú taxonómiu, alebo spôsob ako ľudia organizujú niektoré skupiny objektov alebo výrazov. Vychádzajúc z ľudových (kultúrnych) modelov, sú ľudové taxonómie klasifikácie kultúrnych oblastí použitím hierarchií kategórií definovaných kultúrnymi kritériami. Na túto tému existuje veľké množstvo literatúry[11].
Referencie
- ↑ a b D'ANDRADE, R.. The Development of Cognitive Anthropology. Cambridge : Cambridge University Press, 1995.
- ↑ ERICKSON, Paul; MURPHY, Liam. A History of Anthropological Theory. Ontario, Canada : Broadview Press, 2003.
- ↑ MCGEE, RJ; WARMS, RL. Anthropological Theory: An Introductory History. London : Mayfield Publishing Company, 1996.
- ↑ SHORE, Bradd. Culture in Mind: Cognition, Culture, and the Problem of Meaning. New York : Oxford University Press, 1996.
- ↑ Casson, R. W. (1994). Cognitive anthropology. In P. K. Bock, Ed., Handbook of Psychological Anthropology. Westport, CT: Greenwood Press.
- ↑ Fillmore, C. J. (1977). Topics in lexical semantics. In R. W. Cole, Ed., Current Issues in Linguistic Theory. Bloomington: Indiana University Press.
- ↑ Lounsbury, F. G. (1969). Language and culture. V S. Hook, Ed., Language and Philosophy. New York: New York University Press.
- ↑ Berlin, B., and P. Kay. (1969). Basic Color Terms: Their Universality and Evolution. Berkeley: University of California Press.
- ↑ Kay, P., B. Berlin, and W. Merrifield. (1991). Biocultural implications of systems of color naming. Journal of Linguistic Anthropology 1:12-25.
- ↑ a b ROMNEY, A.K.; WELLER, S.A.; BATCHELDER, W.H.. Culture as consensus: A theory of culture and informant accuracy. American Anthropologist, 1986, s. 313-338.
- ↑ CONKLIN, Harold C.. Folk Classification: A Topically Arranged Bibliography of Contemporary and Background References Through 1971. Yale University : Department of Anthropology, 1972.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ötzi
Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied
Ľudstvo (antropológia)
Životný priestor
Život človeka
Antropológia
Aplikovaná antropológia
Aplikovaná kultúrna antropológia
Biokulturológia
Biologická antropológia
Bregma
Eskimológia
Etnická antropológia
Etnocentrizmus
Europocentrizmus
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk