A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![]() Koptské písmo | |
Klasifikácia | |
ISO 15924: | 204 / Copt |
Ukážka | |
ⲠⲖⲞⲄⲞⲤ ⲈⲦϨⲎⲠ ⲚⲦⲀⲠⲞⲪⲀ ⲤⲒⲤ ⳯ⲚⲦⲀ ⲒⲎⲤ ϢⲀϪⲈ Ⲙ⳯Ⲛ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲈⲤ ⳯ⲚϨⲎⲦ⳯Ϥ_Ⲛ ϢⲘⲞⲨⲚ ⲚϨⲞⲞⲨ ϨⲀ ⲐⲎ ⳯ⲚϢⲞ ⲘⲚ⳯Ⲧ ⲚϨⲞⲞⲨ ⲈⲘⲠⲀⲦⲈϤ⳯Ⲣ ⲠⲀⲤⲬⲀ ⳯ⲚⲦⲀⲢⲈϤⲞⲨⲰⲚ⳯Ϩ Ⲉ ⲂⲞⲖ ϨⲒϪ⳯Ⲙ ⲠⲔⲀϨ ⲀϤⲈⲒⲢⲈ ⲚϨ⳯Ⲛ ⲘⲀⲒⲚ Ⲙ⳯Ⲛ Ϩ⳯ⲚⲚⲞϬ ⳯ⲚϢⲠⲎⲢⲈ ⲈⲠⲈⲨϪⲀⲒ ⳯ⲚⲦⲘ⳯ⲚⲦⲢⲰⲘⲈ: [pozn 1] |
Koptské písmo alebo koptská abeceda je písmo, ktoré používa koptský jazyk (koptčina, kopt.), posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Súbor znakov je založený na gréckej abecede rozšírenej o znaky prebrané z démotického písma. V skutočnosti jestvuje niekoľko koptských abecied, ktoré zodpovedajú niekoľkým nárečovým vetvám jazyka.
Dejiny

Koptské písmo má históriu, ktorá začína ptolemaiovským obdobím. Už v tomto čase sa grécka abeceda používala na prepis démotických textov kvôli záznamu ich presného znenia. Počas prvých dvoch storočí po Kr. vzniklo v starej koptčine množstvo magických textov. Niekoľko znakov pre špecifické staroegyptské fonémy bolo odvodených z démotického písma a pár z nich (nie všetky) sa ujalo spolu s gréckymi grafémami v „skutočnej“ koptčine. S rozšírením kresťanstva v Egypte v druhej polovici 3. storočia sa postupne stratila znalosť hieroglifického a neskôr aj démotického písma. Zostalo to, ktoré bolo úzko späté s koptskou ortodoxnou cirkvou. V 4. storočí sa koptské písmo „štandardizovalo“ v sahidskom dialekte. Okrem tohto dialektu existovalo ešte niekoľko ďalších,[pozn 2] ktoré sa od seba navzájom líšili v určitých prvkoch, vrátane tvaru a výskytu grafém. V súčasnosti sa koptská abeceda používa len v prostredí koptskej cirkvi. Všetky gnostické kódexy nájdené v Nag Hammádí boli napísané koptskou abecedou.
Stará núbijská abeceda, ktorú používala stará núbijčina, obsahovala znaky gréckej unciály a koptské a meroitské písmená, ktoré mali svoj pôvod v démotickom písme.
Forma
Koptská abeceda bola prvým egyptským systémom zápisu, ktorý uvádzal samohlásky, a dokázala zaznamenať interpretáciu aj prípadných starších egyptských textov. Pred ňou síce niektoré egyptské slabiky obsahovali sonory, ale bez samohlások, čo sa neskôr v sahidskom dialekte koptčiny značilo vodorovnou čiarkou nad slabikou a označovalo vlastne skratku, napr. ⳪. Existovali rôzne diakritické značky, ktoré používali koptské pisárske školy. Niektoré používali apostrof na označenie slov a príkloniek, iné používali dvojbodku (angl. dieresis) nad ⲓ a ⲩ na označenie začiatku ďalšej slabiky, príp. striešku (vokáň, angl. circumflex) nad každou samohláskou pre ten istý účel.[1]
Koptská abeceda je založená zväčša ne gréckej abecede.[2] Obsahuje 24 pôvodom gréckych grafém a ďalších 6, príp. 7, ktoré sa vyskytujú v staroegyptskom démotickom písme. Táto variácia počtu rozširujúcich znakov závisela na nárečí koptčiny, ktoré abecedu používalo: 6 znakov používal sahidský dialekt, 7 bohairský a achmínsky.[1] Koptská abeceda obsahuje viac príbuzných prvkov s materskou gréckou alfabetou ako ďalšia dcérska abeceda – cyrilika. Dokonca je možné, že práve koptská abeceda mala vplyv na formovanie cyriliky. Koptskú abecedu je možné prirovnať analogicky k islandskej abecede založenej na latinke, ktorá má tiež za pôvodnými latinskými znakmi aj skupinu ďalších rozširujúcich grafém.
Abeceda
Zobrazenie majusky |
Zobrazenie minusky |
Font majusky |
Font minusky |
Číselná hodnota |
Názov (Krupa) |
Názov (ang.) |
Grécky ekvivalent |
Translit. (IPA) |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() |
![]() |
Ⲁ | ⲁ | 1 | alfa | alpha | Α, α | a |
![]() |
![]() |
Ⲃ | ⲃ | 2 | véda | bēta | Β, β | b |
![]() |
![]() |
Ⲅ | ⲅ | 3 | gamma | gamma | Γ, γ | g |
![]() |
![]() |
Ⲇ | ⲇ | 4 | dalda | dalda | Δ, δ | d |
![]() |
![]() |
Ⲉ | ⲉ | 5 | éje | ei | Ε, ε | e |
![]() |
![]() |
Ⲋ | ⲋ | 6 | sou | soou | Ϛ, ϛ | st |
![]() |
![]() |
Ⲍ | ⲍ | 7 | záda | zēta | Ζ, ζ | z |
![]() |
![]() |
Ⲏ | ⲏ | 8 | háda | ēta | Η, η | eː |
![]() |
![]() |
Ⲑ | ⲑ | 9 | tutte | thēta | Θ, θ | tʰ |
![]() |
![]() |
Ⲓ | ⲓ | 10 | jóda | iōta | Ι, ι | i |
![]() |
![]() |
Ⲕ | ⲕ | 20 | kabba | kappa | Κ, κ | k |
![]() |
![]() |
Ⲗ | ⲗ | 30 | lóla | laula | Λ, λ | l |
![]() |
![]() |
Ⲙ | ⲙ | 40 | méj | mē | Μ, μ | m |
![]() |
![]() |
Ⲛ | ⲛ | 50 | ni | nē | Ν, ν | n |
![]() |
![]() |
Ⲝ | ⲝ | 60 | eksi | ksi | Ξ, ξ | ks |
![]() |
![]() |
Ⲟ | ⲟ | 70 | ou | ou | Ο, ο | o |
![]() |
![]() |
Ⲡ | ⲡ | 80 | bej | pi | Π, π | p |
![]() |
![]() |
Ⲣ | ⲣ | 100 | rou | rō | Ρ, ρ | r |
![]() |
![]() |
Ⲥ | ⲥ | 200 | samma | sēmma | Σ, σ, ς | s |
![]() |
![]() |
Ⲧ | ⲧ | 300 | daú | tau | Τ, τ | t |
![]() |
![]() |
Ⲩ | ⲩ | 400 | he | he | Υ, υ | u |
![]() |
![]() |
Ⲫ | ⲫ | 500 | fíj | phi | Φ, φ | pʰ |
![]() |
![]() |
Ⲭ | ⲭ | 600 | kij | khi | Χ, χ | kʰ |
![]() |
![]() |
Ⲯ | ⲯ | 700 | ebsí | psi | Ψ, ψ | ps |
![]() |
![]() |
Ⲱ | ⲱ | 800 | ó | ō | Ω, ω | oː |
![]() |
![]() |
Ϣ | ϣ | — | šáj | šai | Ϸ, ϸ | ʃ |
![]() |
![]() |
Ϥ | ϥ | 90 | fáj | fai | — | f |
![]() |
![]() |
Ϧ | ϧ | — | cháj | xai | — | x |
![]() |
![]() |
Ϩ | ϩ | — | hóri | hori | Ͱ, ͱ | h |
![]() |
![]() |
Ϫ | ϫ | — | džandža | ḏanḏia | — | dʒ |
![]() |
![]() |
Ϭ | ϭ | — | šíma | qima | Ϙ, ϙ | q, tʃ |
![]() |
![]() |
Ϯ | ϯ | — | díj | ti | — | ti |
![]() |
![]() |
Ⳁ | ⳁ | 900 | psis ənše | Ϡ, ϡ | sː |
Písmená prevzaté z démotického písma:
Hieroglyf | Démotický znak | Zoptský znak | Translit. | ||
---|---|---|---|---|---|
|
![]() |
Ϣ | š | ||
|
![]() |
Ϥ | f | ||
|
![]() |
Ϧ | ḫ | ||
|
![]() |
Ϩ | h | ||
|
![]() |
Ϫ | ḏ | ||
|
![]() |
Ϭ | q, ḳ | ||
|
![]() |
Ϯ | ti |
Znak cháj má tvar ‹Ⳉ› ‹ⳉ› v achmínskom a ‹Ⳋ› ‹ⳋ› v bohairskom nárečí, oba pre neznelú velárnu frikatívu (IPA: x).
Unicode
V norme elektronického typografického systému Unicode bola najskôr väčšina znakov spoločná s gréckou abecedou, ale od verzie 4.1 z roku 2005 sa táto skupina rozdelila na dva samostatné bloky. Nový blok koptskej abecedy je v intervale U+2C80 – U+2CFF. Starší grécky blok obsahuje aj teraz sedem koptských písmen prebratých z démotického písma a je potrebný pre úplnú implementáciu koptčiny v elektronickej typografii.
Grécka abeceda a koptské rozšírenie (Greek and Coptic) Unicode.org tabuľka (PDF) | ||||||||||||||||
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | A | B | C | D | E | F | |
U+037x | Ͱ | ͱ | Ͳ | ͳ | ʹ | ͵ | Ͷ | ͷ | ͺ | ͻ | ͼ | ͽ | ; | |||
U+038x | ΄ | ΅ | Ά | · | Έ | Ή | Ί | Ό | Ύ | Ώ | ||||||
U+039x | ΐ | Α | Β | Γ | Δ | Ε | Ζ | Η | Θ | Ι | Κ | Λ | Μ | Ν | Ξ | Ο |
U+03Ax | Π | Ρ | Σ | Τ | Υ | Φ | Χ | Ψ | Ω | Ϊ | Ϋ | ά | έ | ή | ί | |
U+03Bx | ΰ | α | β | γ | δ | ε | ζ | η | θ | ι | κ | λ | μ | ν | ξ | ο |
U+03Cx | π | ρ | ς | σ | τ | υ | φ | χ | ψ | ω | ϊ | ϋ | ό | ύ | ώ | Ϗ |
U+03Dx | ϐ | ϑ | ϒ | ϓ | ϔ | ϕ | ϖ | ϗ | Ϙ | ϙ | Ϛ | ϛ | Ϝ | ϝ | Ϟ | ϟ |
U+03Ex | Ϡ | ϡ | Ϣ | ϣ | Ϥ | ϥ | Ϧ | ϧ | Ϩ | ϩ | Ϫ | ϫ | Ϭ | ϭ | Ϯ | ϯ |
U+03Fx | ϰ | Zdroj: