Kopytník európsky

	kopytník európsky
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Nadtrieda (superclassis)	dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	magnóliové (Magnoliidae)
Rad (ordo)	pieprotvaré (Piperales)
Čeľaď (familia)	vlkovcovité (Aristolochiaceae)
Rod (genus)	kopytník (Asarum)
Druh (species)	kopytník európsky (A. europaeum)
Vedecký názov
	Asarum europaeum; Carl Linné, 1753
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Kopytník európsky (ľudové názvy pozri nižšie; lat. Asarum europaeum) je druh kvitnúcej rastliny z čeľade vlkovcovité. Je to jediný európsky druh kopytníka.^[1]

Ľudové názvy

Ľudovo sa nazýva: baraní jazyk, hôrny nardus, kopytník, kopydlen, lesná šípka, lesný nardus, myšie uško alebo omylník.^[1]^[2]

Výskyt

Rastie v južnej a strednej Európe, Malej Ázii a na Sibíri.

Charakteristika

Je to trvalá rastlina výšky 10 cm, rastúca v porastoch hojne vo vlhkých a tienistých biotopoch, hlavne v listnatých lesoch.^[3] Indikuje ílovitú pôdu s dostatkom vápnika. Má veľké kožovité a lesklé listy v tvare obličiek, ktoré sú stálozelené. Má plazivý a rozvetvený podzemok. Kvitne od marca do mája, kvety sú malé, chlpaté a červenohnedé až fialovohnedé.^[4]

Kvety sú samoopelivé alebo ich opeľuje hmyz (Mycetophila). Plod je chlpatá tobolka.^[4]

Využitie

Je mierne jedovatý. Ako liek sa používal už v antickom Grécku. Podzemky sú aromatické a pôsobia anesteticky. Významná zložka kopytníka je asarón, ktorý sa nazýva aj kopytníkový gáfor, zapácha a núti kýchať.^[5] Asarón spôsobuje dráždenie žalúdka (dávenie a hnačku) a má diuretické vlastnosti. Kopytníkový koreň obsahuje triesloviny, živicu, sliz, antibakteriálne látky a soli draslíka a kremíka.^[5]^[1] Ďalej sa používa pri liečbe pečene a zápaloch dýchacích ciest.^[6]

Používal sa do kýchacích práškov^[4] aj ako súčasť protialkoholickej liečby a pri liečbe domácich zvierat^[6]

Referencie

↑ ^a ^b ^c MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín. Martin : Osveta, 1988. 466 s. S. 139 – 140.
↑ kopytník. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
↑ RICHTER, Miloš. Léčivé rostliny. Praha : SZN, 1971. S. 120. (po česky)
↑ ^a ^b ^c SPOHN, Margot. Co tu kvete?. Praha : Knižní Klub, 2010. 399 s. ISBN 978-80-242-2479-4. S. 336. (po česky)
↑ ^a ^b MACKŮ, Jan; MOKRÝ, Jozef. Naše liečivé rastliny (Zber, pestovanie, úprava, účinné látky, upotrebenie). Bratislava : SAV, 1957. 405 s. S. 72 – 73.
↑ ^a ^b VOLÁK, J. – STODOLA, J. – SEKERA, F.: Veľká kniha liečivých rastlín. Bratislava, 1987

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kopytník európsky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kopytník európsky

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Osveta-1] MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín. Martin : Osveta, 1988. 466 s. S. 139 – 140.

[2] ytník. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)

[3] RICHTER, Miloš. Léčivé rostliny. Praha : SZN, 1971. S. 120. (po česky)

[Spohn-4] SPOHN, Margot. Co tu kvete?. Praha : Knižní Klub, 2010. 399 s. ISBN 978-80-242-2479-4. S. 336. (po česky)

[NLR-5] MACKŮ, Jan; MOKRÝ, Jozef. Naše liečivé rastliny (Zber, pestovanie, úprava, účinné látky, upotrebenie). Bratislava : SAV, 1957. 405 s. S. 72 – 73.

[VKLR-6] VOLÁK, J. – STODOLA, J. – SEKERA, F.: Veľká kniha liečivých rastlín. Bratislava, 1987

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]