Ako korunná krajina (po nemecky Kronland) sa označovali od roku 1849 jednotlivé hlavné územné jednotky (celého) Rakúskeho cisárstva a potom od roku 1867 už iba Predlitavska v rámci Rakúsko-Uhorska.

Historicky išlo o územia, ktoré Habsburgovci postupne získali v strednej Európe, najmä v roku 1526. Pojem ako taký sa však používal až od roku 1849 a nesmie sa zamieňať so (staršími) pojmami rakúske krajiny a (habsburské) dedičné krajiny. Uhorsko po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 stratilo štatút korunnej krajiny, čím sa celkové územie „korunných krajín“ stalo identické s „kráľovstvami a krajinami na ríšskej rade zastúpenými“, teda s Predlitavskom.

Korunné krajiny monarchie nemali na rozdiel od územných celkov vo federatívnych štátoch (napr USA, Nemecko) charakter štátu. Chýbala im vlastná vláda a štátotvorný národ. Nikdy napríklad neexistovala štátna príslušnosť moravská. Napriek tomu spájali jednotlivé korunné krajiny historické, politické i právne osobitosti, takže boli viac než len správnymi celkami.

Na čele korunnej krajiny stál krajinský hajtman (Landeshauptmann) alebo miestodržiteľ (v Uhorsku ale napríklad v podstate palatín), ktorý predsedal správnemu aparátu. Tým bol v Uhorsku do roku 1848 uhorský snem (krajinský snem), ktorý cisárska vláda po revolučných udalostiach rozpustila a vznikli opäť až po roku 1860.

Pozri aj

• rakúske krajiny
• dedičné krajiny
• Zoznam korunných krajín v čase Rakúsko-Uhorska