A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
V teórii grafov je kostra grafu takým podgrafom grafu G na množine všetkých jeho vrcholov (súčasťou kostry grafu G musia byť všetky vrcholy grafu G), pre ktorý platí, že medzi každými dvoma vrcholmi existuje práve jedna cesta. Ináč povedané, kostra je graf, ktorý získame z pôvodného grafu G postupným rušením takých hrán, ktorých odstránením sa nenaruší súvislosť grafu. Hneď ako už neexistuje žiadna hrana, ktorú by sme mohli odstrániť, získaný graf je kostrou pôvodného grafu G. „Kostra“ je teda akýmsi hranovým minimom potrebným na to, aby graf „držal po kope“.
Definície
- Veta: Nech G=(V,H) je súvislý graf a T je jeho podgraf s |V|-1 hranami neobsahujúci kružnice. Potom T je kostra grafu G.
- Dôkaz: Nevieme, či T je súvislý, preto predpokladajme, že T je vytvorený komponentmi T1, T2, …, Tp s počtom vrcholov n1, n2, …., np. Každý komponent Ti je súvislý graf bez kružníc, a preto má práve ni hrán. Celkove máme
Posledná nerovnosť vyplýva z úvahy, že T nemusí byť faktorom grafu G. Podľa predpokladu je, takže môže byť iba p=1, a teda Preto graf T je súvislý podgraf grafu G a neobsahuje kružnice, je strom, teda je kostrou grafu G.
- Strom možno definovať:
G je strom
Každé dva vrcholy z G sú spojené práve jednou cestou (jednoznačnosť cesty).
G je súvislý a po odobraní ľubovoľnej hrany sa stane nesúvislým (minimálna súvislosť).
G neobsahuje kružnicu, ale po pridaní ľubovoľnej hrany vznikne v G kružnica (maximálny graf bez kružníc) .
G je súvislý a |V|=|E|+1, kde V je množina vrcholov a E množina hrán grafu G.
Ak zamyslíme nad tvrdením vety a definíciou stromu, tak zistíme, že ľubovoľné tri z nasledujúcich štyroch vlastností implikujú už štvrtú vlastnosť:
(a) T je súvislý graf,
(b) T neobsahuje kružnice,
(c) T má |V| = n vrcholov,
(d) T má n-1 hrán.
- Maticové vyjadrenie kostier
Nech G=(V,H) je graf, H={h1,h2, …, hn}. Nech C1,C2, ...,Cm sú všetky kružnice grafu G. Matica kružníc grafu G je matica C=(cij) typu (m,n), ak pre jej prvky platí:
Výpočet kostier grafu pomocou maticového vyjadrenia kostier
- Veta: Nech A je matica incidencie a C matica kružníc grafu g=(V,H). Potom platí , kde R=(rij)a prvky rij matice R sú nezáporné celočíselné násobky čísla 2.
Dôkaz: Označme súčin matíc , kde R=(rij). Potom je Nech G=(V,H), |V|=n, je súvislý graf. Nech B je matica susednosti a D je diagonálna matica s prvkami grafu G. Označme Di-Bi maticu rádu n-1, ktorú sme vytvorili z matice D-B vynechaním jej i-tého riadku a i-tého stĺpca
Potom pre počet p(T) všetkých rôznych kostier grafu G platí p(T)=det(Di-Bi), pre ľubovoľné
Príklady
- Kružnica na n vrcholoch (graf ) má práve n rôznych kostier.
- Ľubovolný strom má jedinú kostru – sám seba.
- Úplný graf na n vrcholoch má práve rôznych kostier (tzv. Cayleyho vzorec).
- Skúmanie hlavného topologického prepojenia siete internet na Slovensku.Graf upravíme tak aby obsahoval hlavné uzly a hlavné prepojenia(10 Gb/s) v rámci Slovenska a aby bol súvislý.
Čím viac kostier obsahuje graf(topológia), tým väčšia je prepojenosť medzi bodmi(uzlami) a tým lepšie je zabezpečená voči výpadkom spojenia v sieti.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk