A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Natural and Culturo-Historical Region of Kotor* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, ii, iii, iv |
Identifikačné č. | 125 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 42°25′48″S 18°46′12″V / 42,43000°S 18,77000°VSúradnice: 42°25′48″S 18°46′12″V / 42,43000°S 18,77000°V |
História zápisu | |
Zápis | 1979 (3. zasadnutie) |
V ohrození | 1979 – 2003 |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Kotor (sr Котор), taliansky Cattaro, je mesto a prístav v juhozápadnej časti Čiernej Hory. Rozkladá sa v malebnej polohe na samom konci Kotorskej boky, hlbokého zálivu na pobreží Jadranského mora, na úpätí horského masívu Lovćen. Samotné mesto má 974 obyvateľov (s priľahlými osadami 22 601).
Dejiny
Prvé zmienky o Kotore sú zo 7. storočia, kedy bol dôležitou pevnosťou Byzantskej ríše až do roku 1185. V rokoch 1186 až 1371 bol autonómnym mestom stredovekého Srbska (pod vládou Nemanjićov). Rovnaké postavenie mal i v období vlády chorvátsko-uhorských (1371 – 1384) a bosnianskych kráľov (1384 – 1391). Po krátkom období v rokoch 1391 – 1420, kedy bol samostatnou republikou, sa dostal pod vládu Benátskej republiky. Po jej páde v roku 1797 prešiel pod vládu Rakúska ako súčasť provincie Dalmácie až do roku 1918. Potom sa stal súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS), ktoré bolo v roku 1929 premenované na Juhosláviu. V dobe druhej svetovej vojny bol okupovaný Talianskom (1941 – 1943) a Nemeckom (1943 – 1944). Potom sa stal opäť súčasťou Juhoslávie v rámci republiky Čierna Hora. Od roku 2006 je súčasťou nezávislej Čiernej Hory.
Pamiatky


Kotor je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v juhovýchodnej Európe s bohatstvom historických budov. Ako uznanie jeho výnimočnej historickej hodnoty bolo staré mesto Kotor v roku 1979 zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Staré mesto je obklopené stredovekými mestskými hradbami o dĺžke 4,5 km, výške až 20 m a šírke až 15 m, ktoré ho spájajú s pevnosťou sv. Ivana (Tvrdjava sv. Ivan) na strmom kopci nad mestom vo výške 260 m n. m. Mesto je tvorené charakteristickou stredovekou urbanistickou sieťou úzkych uličiek a nepravidelných námestí, s nádhernými kostolmi i palácmi v románskom, gotickom, renesančnom i barokovom slohu.
- Sakrálne stavby:
- pôvodne románska Katedrála svätého Tripuna (Sv. Tripun) – patrón mesta – niekoľkokrát prestavovaná v 12. – 17. storočí najmä kvôli poškodeniam následkom zemetrasenia
- kostol sv. Lukáša (Sv. Luka) z 12. storočia postavený v čase vlády Nemanjićov
- románsky kostol Panny Márie (Sv. Marija Koleđata) – kolegiáta z roku 1221
- románsko-gotický kostol sv. Michała (Sv. Mihovil), postavený na zrúcaninách benediktínskeho kláštora, s maľbami zo 14. storočia a freskami z 15. storočia
- kostol sv. Anny (Sv. Ana) z prelomu 12. – 13. storočia, fresky z 15. storočia
- kostol sv. Pavla (Sv. Pavao) z 13. storočia
- kostol sv. Mikuláša (Sv. Nikola), s početnými vzácnymi ikonami
- kostol sv. Kláry (Sv. Klara), s výnimočne krásnym mramorovým oltárom
- kostol sv. Jozefa (Sv. Josip) s kláštorom františkánov
- kostol Matky Božej od zdravia (Gospa od zdravlja) – v páse mestských hradieb
- paláce:
- brány:
- Morská brána (Morska vrata)
- Južná brána (Vrata od Gurdića) – najstaršia
- Severná brána (Sjeverna vrata) – renesančná
- obytné domy zo 14. – 17. storočia
- hodinová veža zo 16. storočia
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotor (mesto v Čiernej Hore)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kotor na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk