A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Krivánska Fatra | |
| pohorie | |
 Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Dolný Kubín, Martin, Žilina |
| Nadradená jednotka |
Malá Fatra |
| Susedné jednotky |
Lúčanská Fatra Varínske podolie Kysucké bradlá Oravská vrchovina Šípska Fatra Šútovské podhorie Turčianske nivy |
| Podradené jednotky |
Rozsutce Štefanovská kotlina Krivánske Veterné hole Osnica |
| Rieky | Váh, Varínka, Zázrivka |
| Súradnice | 49°11′S 19°2′V / 49,183°S 19,033°V |
| Najvyšší bod | Veľký Kriváň |
| - výška | 1 708,3 m n. m. |
| Geologické zloženie | žula, vápenec, dolomit, kremenec |
   Poloha pohoria v rámci Slovenska
| |
  Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Krivánska Fatra | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krivánska Fatra alebo Krivánska Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh.[1] Veľká časť Krivánskej Fatry (22 630 ha) je od 1. apríla 1988 národným parkom.
Charakteristika
V Krivánskej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry – Veľký Kriváň (1 708,3 m n. m.) a Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.).
Veľkú časť Krivánskej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.
Vymedzenie
Severný okraj územia lemuje Varínske podolie (podcelok Žilinskej kotliny) a Kysucké bradlá, patriace Kysuckej vrchovine. Východným smerom nadväzuje Oravská vrchovina a juhovýchodným smerom oddeľujú údolia Oravy a Váhu veľkofatranskú Šípsku Fatru. Južné svahy pohoria strmo klesajú do Turčianskej kotliny s podcelkami Šútovské podhorie a Turčianske nivy. Lúčanskú Fatru ako južnejšiu časť Malej Fatry oddeľuje na juhozápade Strečniansky prielom rieky Váh.[1]
Geológia
Geologické jadro pohoria tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce,…).
Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Veľký a Malý Rozsutec,…).
Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora.
Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry
Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 467 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 436 m n. m.) na Stratenec (1 509 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 454 m n. m.) na Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 517 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 610 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,3 m n. m.). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 523,7 m n. m.) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 646,6 m n. m.), Hromové (1 636,6 m n. m.), Steny (1 626,5 m n. m.), Poludňový grúň (1 446,4 m n. m.) do Stohového sedla (1 231,5 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 606,6 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 184,5 m n. m.) na najkrajší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 203,3 m n. m.) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,4 m n. m.).[2] Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.[3][4]
Zaujímavosti
V Krivánskej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry.
Panoráma
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
- ↑ Výskum a ochrana Malej Fatry . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krivánska Fatra
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk