Kultúrna ekológia (iné názvy: ekológia kultúry, alebo ekológia myslenia) je subdisciplína kulturológie a multidisciplinárny odbor, ktorý skúma filozofické, sociálne, psychologické a kultúrne predpoklady a spôsoby existencie človeka v prírode i novovytváranom životnom prostredí.

Náplňou výskumu je prežitie v prírodných a sociálnych podmienkach modifikovaných ľudskou činnosťou v globalizovanom svete (zaoberá sa prírodovednými, ekologickými výskumami a definovanie súčasné podoby vzťahu príroda a kultúra); študuje a analyzuje vzájomné vzťahy ľudských kultúr a prírody. ^[1] Otázkami environmentálnej krízy a kultúrnej ekológie sa zaoberajú Ivan Dubnička, A. Fischerová, J. Ortová, J. Šmajs, Juraj Kučírek a Konrad Lorenz (dielo Osem smrteľných hriechov civlizovaného ľudstva).

Kultúrna ekológia skúma: ^[2]

• charakteristické formy životného prostredia (flóra, fauna, klíma, vodstvo)
• faktory, prostredníctvom ktorých spoločnosť využíva prírodné prostredie na uspokojenie potrieb svojich členov

Človek vytvára niekoľko druhov zaťaženia: ^[3]

• biologická forma (nárast populácie)
• produktívna forma (výroba produktov na uspokojovanie potrieb)
• kultúrna forma a zaťaženie prírody (generovaná spôsobom života spoločenstiev)

Prežitie ľudského druhu je determinované: ^[4]

1. globálnou environmentálnou krízou je ohrozená biosféra, aj samotná kultúra
2. environmentálna kríza sa dotýka kultúrnej diverzity
3. v samotnom záujme ľudstva je racionálne riešenie čeliť environmentálnej kríze

Referencie