Kyselina tiokyanatá

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H312, H332, H412
Vety EUH	EUH032
Vety P	žiadne vety P
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R20/21/22, R32, R52/53
Vety S	S2, S13, S61

	Kyselina tiokyanatá
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	HSCN
Synonymá	Kyselina rodanovodíková, Kyselina sulfokyanatá, Sulfokyanid
Vzhľad	Bezfarebná olejovitá kvapalina, s prenikavou vôňou
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	59,1 u
Molárna hmotnosť	59,09 g/mol
Teplota topenia	5 °C
Hustota	2,04 g/cm3
Rozpustnosť	vo vode:; neobmedzene; v polárnych rozpúšťadlách:; etanol; diéter
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H312, H332, H412
Vety EUH	EUH032
Vety P	žiadne vety P
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R20/21/22, R32, R52/53
Vety S	S2, S13, S61
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	463-56-9
EINECS číslo	207-337-4
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Kyselina tiokyanatá (zastaralo kyselina rodanovodíková) je chemická zlúčenina so vzorcom HSCN. Je to sírny analóg kyseliny kyanatej (HOCN).

Štruktúra

U kyseliny tiokyanatej sa predpokladá, že má v molekule trojitú väzbu medzi uhlíkom a dusíkom. Kyselina bola pozorovaná spektroskopicky, nebola však izolovaná ako čistá látka.^[1]

Vyskytuje sa v zmesi so svojím tautomérom, kyselinou izotiokyanatou (HNCS).^[2] Kyselina izotiokyanatá je zvyčajne dominantným tautomérom a vo výparoch tvorí asi 95 % zmesi.^[3]

Tautoméria medzi kyselinou tiokyanazou (vľavo) a kyselinou izotiokyanatou (vpravo)

Kyselina izotiokyanatá (tautomér) je Lewisova kyselina a pre mnohé jej asociáty v pomere 1:1 s Lewisovými zásadami boli zmerané termodynamické veličiny.^[4]

Kyslosť

Kyselina tiokyanatá je reltívne silná kyselina,^[5] má pK_a 1,1 pri 20 °C (extrapolované na nulovú iónovú silu).^[6] Jej konjugovanou zásadou je tiokyanatan, jej soli a estery sa teda nazývajú tiokyanatany (tiež zastaralo rodanidy). Soli sa skladajú z tiokyanatanového aniónu (SCN^-) a príslušného kovového katiónu (napr. tiokyanatan draselný, KSCN). Estery kyseliny tiokyanatej majú všeobecnú štruktúru R-SCN.

Referencie

↑ Wierzejewska, M.; Mielke, Z.. Photolysis of Isothiocyanic Acid HNCS in Low-Temperature Matrices. Infrared Detection of HSCN and HSNC Isomers. Chemical Physics Letters, 2001, roč. 349, s. 227-234.
↑ HOLLEMAN, A. F.; WIBERG, E.. Inorganic Chemistry. San Diego : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
↑ The Structure and Dipole Moment of Isothiocyanic Acid. The Journal of Chemical Physics, 1950, s. 1437. Dostupné online. DOI: 10.1063/1.1747507.
↑ . Barakat, T. M.; Nelson, J.; Nelson, S. M.; Pullin, A. D. E. (1969.) “Spectra and hydrogen-bonding of characteristics of thiocyanic acid. Part 4.—Association with weak proton acceptors”. Trans. Faraday Soc., 1969,65, 41-51
↑ Where is the Border Line between Strong Acids and Weak Acids?. World Journal of Chemical Education, 23 January 2013, s. 12–16. Dostupné online.
↑ MARTELL, A. E.; SMITH, R. M.; MOTELAITIS, R. J.. NIST Database 46. Gaithersburg, MD : National Institute of Standards and Technology, 2001.

Iný projekt

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina tiokyanatá

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thiocyanic acid na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Wierzejewska, M.; Mielke, Z.. Photolysis of Isothiocyanic Acid HNCS in Low-Temperature Matrices. Infrared Detection of HSCN and HSNC Isomers. Chemical Physics Letters, 2001, roč. 349, s. 227-234.

[2] HOLLEMAN, A. F.; WIBERG, E.. Inorganic Chemistry. San Diego : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5.

[3] The Structure and Dipole Moment of Isothiocyanic Acid. The Journal of Chemical Physics, 1950, s. 1437. Dostupné online. DOI: 10.1063/1.1747507.

[4] . Barakat, T. M.; Nelson, J.; Nelson, S. M.; Pullin, A. D. E. (1969.) “Spectra and hydrogen-bonding of characteristics of thiocyanic acid. Part 4.—Association with weak proton acceptors”. Trans. Faraday Soc., 1969,65, 41-51

[5] Where is the Border Line between Strong Acids and Weak Acids?. World Journal of Chemical Education, 23 January 2013, s. 12–16. Dostupné online.

[6] MARTELL, A. E.; SMITH, R. M.; MOTELAITIS, R. J.. NIST Database 46. Gaithersburg, MD : National Institute of Standards and Technology, 2001.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Anorganické bezkyslíkaté kyseliny
Halogenovodíkové kyseliny	Kyselina astatovodíková (HAt) Kyselina bromovodíková (HBr) Kyselina fluorovodíková (HF) Kyselina chlorovodíková (HCl) Kyselina jodovodíková (HI)
Chalkogenovodíkové kyseliny	Kyselina polonovodíková (H₂Po) Kyselina selenovodíková (H₂Se) Kyselina sírovodíková (H₂S) Kyselina telurovodíková (H₂Te) pozri aj: Voda (H₂O)
Bezkyslíkaté kyseliny pentelov	Arzán (AsH₃) Fosfán (PH₃) Stibán (SbH₃) pozri aj: Difosfán (P₂H₄)
Ostatné bezkyslíkaté kyseliny	Kyselina azidovodíková (HN₃) Kyselina kyanovodíková (HCN) Kyselina tiokyanatá (HSCN) Kyselina izotiokyanatá (HNCS) pozri aj: Kyselina kyanatá (HOCN) Kyselina izokyanatá (HNCO) Kyselina fulmínová (HCNO)