Lasica hranostaj

	Lasica hranostaj
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)	suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)	lasicovité (Mustelidae)
Rod (genus)	lasica (Mustela)
Druh (species)	lasica hranostaj (Mustela erminea)
Vedecký názov
	Mustela erminea; Linnaeus, 1758
	; Rozšírenie hranostaja
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Lasica hranostaj^[2] (iné názvy: hranostaj čiernochvostý^[3]^[4], hranostaj^[5]^[6], hranostaj obyčajný^[7], zastarano lasica veľká^[6], zastarano popolica/popelica^[8], zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,8 % územia.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hranostaj patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.^[1]

Opis

Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.

Výskyt

Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine.

Rozšírenie na Slovensku

Na území Slovenska sa zdržuje od nížin až po hory.

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 32, čo zodpovedá 7,4 % rozlohy) v nadmorských výškach 99 (Vojka) – 2 050 m n. m. (Západné Tatry).^[4]

Biotop

Obýva rôzne druhy lesov, od lužných lesov až po kosodrevinu, nežije vo veľkých súvislých lesoch, skôr v malých skupinách stromov v blízkosti vôd. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach a v blízkosti ľudských sídiel.^[4] Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí. Úkryty má v dierach pod zemou.^[4]

Rozmnožovanie

Hranostaj sa pári buď vo februári a marci (až apríl^[4]) – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo od augusta do septembra – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka.^[4] Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 3 do 4 (zriedkavo 12 - 13)^[4].

Potrava

Hlavnou potravou hranostajov sú najmä drobné cicavce, zriedkavo až do veľkosti králika, prevažujú hlodavce^[4], po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Živí sa aj bezstavovcami a rastlinnou potravou.^[4] Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch, dobre pláva.^[4] Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 700 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[9] Druh je zaradený Bernského dohovoru (Príloha III).^[10]

Galéria

V letnom šate
Mláďa
V zimnom šate
Dáma s hranostajom, autor Leonardo da Vinci (1483 – 1490)
Plášť z kozušín hranostaja v bielom zimnom šate s čiernym chvostíkom, na portréte je Franz Georg von Schönborn
Kožušina z hranostajov v zimnom šate v znaku Srbska
Hranostaj v zimnom šate v erbe Fínskeho kraja Pohjois-Pohjanmaa

Referencie

↑ ^a ^b IUCN Red list 2019.3. Prístup 21. februára 2020.
↑ hranostaj. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 64. (tvar „norok“)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Peter Miklós, Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hranostaj čiernochvostý - Mustela erminea, s. 462 - 466.
↑ Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 234
↑ ^a ^b KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 554.
↑ hranostaj obyčajný. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 266.
↑ popelica. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. . . Dostupné online.
↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lasica hranostaj
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lasica hranostaj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] IUCN Red list 2019.3. Prístup 21. februára 2020.

[2] ranostaj. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).

[L-3] LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 64. (tvar „norok“)

[CicavceSK-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Peter Miklós, Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hranostaj čiernochvostý - Mustela erminea, s. 462 - 466.

[5] Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 234

[K-6] KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 554.

[7] ranostaj obyčajný. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 266.

[8] . In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online

[vyhl170-9] Vyhláška č. 170/2021 Z. z. . . Dostupné online.

[BERN-10] Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]