Leófrón

Leófrón alebo Leofrón (starogr. Λεώφρων, Λεόφρων) bol tyran Rhégia a Zanklé v 5. storočí pred Kr.

Leofrón bol syn Anaxila, tyrana v Rhégiu. Podľa Dionýza z Halikarnasu sa stal jeho následníkom. Je preto pravdepodobné, že bol starším z dvoch Anaxilových synov, v mene ktorých ich regent Mikythos po smrti Anaxila vládol a neskôr na podnet syrakúzskeho tyrana Hieróna odstúpil. Diodoros, ktorý uvádza tieto udalosti sa nezmieňuje o menách synov Anaxila. Podľa toho istého autora ich vláda trvala šesť rokov (467 - 461 pred Kr.), na konci ktorej boli počas povstania zo svojej krajiny vyhostení. Rímsky historik Iustinus zaznamenal, že Leofrón viedol vojnu proti susednej Lokride.

Luigi Moretti uvádza, že Leofrón bol pravdepodobne na 78. olympijských hrách v roku 468 pred Kr. víťaz v jazdeckom preteku na koni (niektorí odborníci ol. víťazstvo Leofróna z Rhégia spochybňujú). V Olympii sa dostihy zaviedli na 33. hrách v roku 648 pred Kr. V týchto pretekoch väčšinou súťažil námezdný jazdec. Víťazný veniec si ale vždy odniesol iba majiteľ koňa. Leofrón je ako olympijský víťaz uvedený aj v byzantskom lexikóne Suda Podľa gréckeho spisovateľa Athénaia z Naukratidy jeho olympijské víťazstvo oslávil (na sklonku svojho života) oslavnou básňou (hymnom) Simónides z Keu.

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Dionysios, Rhémaiké archaiologia, 20,7,1.
↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,66,1-3.
↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,76,5.
↑ Iustinus, Liber Historiarum Philippicarum, 21,3.
↑ Lucia Athanassaki, Ewen Bowie, Archaic and Classical Choral Song, str. 301
↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 61 (247).
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157-158.
↑ Suda, Katachórion Athénaios, 4.
↑ Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 1,24.

Pozri aj

Zoznam olympijských víťazov staroveku

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Dionysios_20,7,1-1] Dionysios, Rhémaiké archaiologia, 20,7,1.

[Diodoros,_11,66,1-3-2] Diodoros, Bibliotheca historia, 11,66,1-3.

[Diodoros,_11,76,5.-3] Diodoros, Bibliotheca historia, 11,76,5.

[Iustinus,_21,3.-4] Iustinus, Liber Historiarum Philippicarum, 21,3.

[Archaic_and_Classical_Choral_Song,_301-5] Lucia Athanassaki, Ewen Bowie, Archaic and Classical Choral Song, str. 301

[Luigi_Moretti,_61-6] Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 61 (247).

[Pausanias,_378-7] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.

[Súťažné_disciplíny_157-158-8] Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157-158.

[Suda-9] Suda, Katachórion Athénaios, 4.

[Deipnosofistai,_1,24.-10] Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 1,24.